Česko vyhralo jackpot. Pod zemou našlo poklad za miliardu eur, ťažiť ho zatiaľ nemôže

Česko sedí na geologickom poklade za miliardy eur. Najnovšie výsledky prieskumu štátneho podniku Diamo odhalili, že ložisko v okolí Zlatých Hor na Jesenicku ukrýva takmer 11 ton zlata, čo je päťkrát viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Okrem zlata sa v podzemí nachádzajú aj zásoby striebra, medi, zinku a olova, ktoré spolu predstavujú strategický potenciál pre budúcnosť krajiny. Ťažba vzácnych nerastov však zostáva v nedohľadne.

Viac, ako sa očakávalo

Ako informuje český Seznam, ložisko pri Zlatých Horách na Jesenicku ukrýva takmer 11 ton zlata, čo je päťnásobok pôvodných odhadov. Nový geologický prieskum štátneho podniku Diamo odhalil aj zásoby ďalších kovov: 8,63 tony striebra, 25-tisíc ton zinku, 5600 ton medi a 1600 ton olova.

Hodnota ložiska sa odhaduje na približne 30 miliárd českých korún, čo je približne 1,26 miliardy eur. Rentabilne sa však dá vyťažiť len časť nerastov. Podľa Ladislava Pašeka z Diama sú skutočné zásoby pravdepodobne ešte vyššie, keďže niektoré oblasti neboli dostatočne preskúmané. „Našou úlohou je zistiť stav ložiska a priniesť fakty. Teraz je priestor pre ďalšie odborné i verejné diskusie,“ uviedol.

Prieskum zahŕňal validáciu starších vrtov, ktoré sa podarilo zahrnúť do výpočtu zásob, čím sa ložisko rozšírilo aj mimo nových vrtných oblastí. Nová vrtná kampaň navyše prenikla do väčších hĺbok, kde sa objavili ďalšie zásoby. Pašek dodal, že vďaka rastúcim cenám strategických komodít je dnes ekonomicky využiteľná aj ruda s nižším obsahom kovov než v minulosti.

Unsplash

Na území Českej republiky sa eviduje 15 ložísk zlata, pričom odhadovaných 77 ton predstavuje asi 0,15 % svetových zásob. Zlato sa v Česku ťažilo do roku 1994, kedy bola vo Zlatých Horách ukončená ťažba polymetalickej rudy. Vláda v roku 1999 prijala uznesenie, ktoré označilo ťažbu zlata za nežiaducu a následne sa zákaz rozšíril aj na samotný prieskum.

S rastúcou cenou zlata sa však prístup štátu začína meniť. Ministerstvo priemyslu a obchodu si objednalo prieskum, aby získalo reálnu predstavu o výdatnosti ložiska. „Cesta k ťažbe je u nás veľmi dlhá. Dbá sa na miestne záujmy aj na ochranu životného prostredia. Legislativa je moderná a prísna. Nehrozí scenár, že by niekto ťažil proti vôli miestnych obyvateľov,“ povedal Václav Zemek z ministerstva.

Ak by vláda rozhodla o obnovení ťažby, zlato by sa získavalo flotáciou. Znamená to, že ruda sa rozdrví, rozemelie, zmieša s vodou a pomocou flotačných činidiel sa oddelí kov od hlušiny. Tento spôsob nevyužíva kyanid, ktorého použitie je v Česku zakázané.

Už teraz naráža na nevôľu miestnych

Zastupiteľstvo Zlatých Hor však v septembri 2025 zámer obnoviť ťažbu odmietlo. Starosta Milan Rác uviedol, že nevidí žiadne priaznivé dopady na rozvoj mesta. Ložisko sa nachádza z 90 % na území mesta, zvyšok v obci Heřmanovice. Mesto zatiaľ nedostalo posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIU), ktoré bude kľúčové pre ďalšie rozhodovanie.

Podobné obavy rezonujú aj v Šumave, kde proti možným prieskumom protestuje spoločenstvo Šumava nad zlato. Aktivisti očakávajú, že po voľbách sa opäť objavia snahy o povolenie prieskumu. V Kašperských Horách sa v minulosti ťažilo už od stredoveku, no miestna samospráva sa dnes spolieha na ochranu CHKO a národného parku.

V Dubloviciach na Příbramsku sa na november plánuje referendum o prieskume nerastných surovín. Obyvatelia sa obávajú dopadov na životné prostredie, zdravie, hodnotu nehnuteľností a kvalitu života. Podobné referendá sa už konali v Příčovech a Prosenickej Lhote, kde ľudia zámery s ťažbou nerastného bohatstva odmietli.

Čítajte viac z kategórie: Novinky