Myšlienka, že žijeme vo veľkej počítačovej simulácii, podobne ako v kultovom filme Matrix, roky fascinovala filozofov, fyzikov aj technologických vizionárov. Nová štúdia z University of British Columbia však prináša definitívny dôkaz, že realita nie je len výsledkom výpočtov v superpočítači, pretože podľa všetkého by niečo také nebolo možné ani teoreticky.

Autorský tím vedený Dr. Mirom Faizalom z UBC Okanagan skúmal, či by bolo možné v zásade napodobniť zákony nášho vesmíru prostredníctvom počítačovej simulácie. Ich záver je jednoznačný: neexistuje žiadny systém, ani ten najpokročilejší, ktorý by dokázal reprodukovať samotnú štruktúru reality.

Realita, ktorú nemožno prepočítať

„Naznačovalo sa, že vesmír by mohol byť simuláciou,“ hovorí Dr. Faizal. „Ak by to bola pravda, simulovaný svet by mohol sám vytvoriť inteligentný život, ktorý by následne vytvoril ďalšiu simuláciu. Takto by vznikol nekonečný reťazec simulácií, čo by znamenalo, že náš vesmír nie je pôvodný, ale odvodený.“

Donedávna sa tento problém považoval za čisto filozofickú otázku bez vedeckého riešenia. Faizalov tím však ukazuje, že matematika a fyzika dokážu odpovedať aj na takto abstraktné hypotézy. Vychádzali pritom z modernej teórie kvantovej gravitácie, ktorá spája relativitu a kvantovú mechaniku. Táto teória už sama o sebe mení náš pohľad na svet. Naznačuje, že priestor a čas nie sú základnými entitami, ale iba výsledkom niečoho hlbšieho: čistej informácie.

Limity logiky a hranice výpočtov

Tím vedcov sa preto zameral na to, či by túto „informačnú“ podstatu reality bolo možné nasimulovať. Kľúčom sa stal Gödelov teorém neúplnosti. Ide o základný matematický princíp, podľa ktorého v každom logickom systéme existujú pravdivé tvrdenia, ktoré nemožno dokázať v rámci tohto systému.

Dr. Faizal tvrdí, že rovnaké obmedzenie platí aj pre fyziku. „Dokázali sme, že nie je možné opísať všetky aspekty fyzikálnej reality pomocou výpočtovej teórie kvantovej gravitácie. Žiadna úplná a konzistentná teória všetkého teda nemôže vzniknúť čisto z výpočtu,“ objasnil.

Podľa neho plné pochopenie reality vyžaduje niečo, čo nazývajú nealgoritmické porozumenie. Je to spôsob poznania, ktorý nemožno pretransformovať na súbor výpočtových krokov či algoritmov. Inými slovami, žiadny program, akokoľvek výkonný, nedokáže prekročiť hranicu toho, čo je možné vyjadriť logikou.

NASA

Prečo vesmír nie je simulácia

Aj keď moderná fyzika často hovorí o tom, že všetko je v jadre „informácia“, nový výskum ukazuje, že ani samotnú túto informáciu nemožno simulovať. „Na základe matematických teorémov o neúplnosti a nedefinovateľnosti sme ukázali, že úplne konzistentný opis reality nemôže vzniknúť len prostredníctvom výpočtu,“ vysvetľuje Dr. Faizal. „Vyžaduje si nealgoritmické porozumenie, ktoré je mimo dosahu akejkoľvek výpočtovej metódy. Preto tento vesmír nemôže byť simuláciou.“

„Základné zákony fyziky nemožno obsiahnuť v priestore a čase, pretože práve ony ich vytvárajú. Úplný a konzistentný opis reality musí siahať hlbšie – k forme poznania, ktorú nazývame nealgoritmické porozumenie,“ dodáva známy teoretický fyzik Dr. Lawrence M. Krauss.

Záver výskumu je neúprosný. Každý simulovaný svet je závislý od svojho programového kódu, od pevne definovaných pravidiel. „Keďže základná úroveň reality je založená na nealgoritmickom princípe, vesmír nemôže byť – a nikdy nemohol byť – simuláciou,“ uzatvára Dr. Faizal.

Nový výskum tak dáva konečnú bodku za jednou z najpopulárnejších hypotéz modernej éry. Náš vesmír sa možno občas správa ako kód, ale v jadre je niečím, čo žiadny počítač nikdy nedokáže pochopiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky