Prelomová energia mala spasiť svet. Bude drahá a nevýhodná, zatracujú ju vedci

Jadrová fúzia je už desaťročia považovaná za svätý grál energetiky. Technológia, ktorá poháňa hviezdy vrátane nášho Slnka, sľubuje takmer nevyčerpateľný zdroj energie bez emisií skleníkových plynov. Realita jej praktického nasadenia však zostáva výrazne komplikovanejšia, než naznačujú optimistické vízie technologických nadšencov či niektorých politikov.

Fúzne elektrárne fungujú na princípe spájania atómových jadier do ťažších prvkov, pričom sa uvoľňuje obrovské množstvo energie. Ide o opačný proces než štiepenie, ktoré dnes využívajú klasické jadrové elektrárne. Napriek obrovskému potenciálu však dodnes neexistuje komerčne životaschopná fúzna elektráreň, ktorá by dokázala spoľahlivo vyrábať elektrinu v priemyselnom meradle.

V politických a environmentálnych debatách sa pritom fúzia často prezentuje ako riešenie klimatickej krízy. Má pomôcť znížiť emisie a zároveň priniesť lacnú energiu. Nová štúdia vedcov z ETH Zürich však tieto očakávania výrazne koriguje a upozorňuje na zásadný problém: ekonomiku.

Výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature Energy naznačuje, že náklady na fúzne technológie budú klesať podstatne pomalšie, než predpokladali skoršie analýzy. V praxi to znamená, že fúzne elektrárne sa nemusia stať konkurencieschopné voči dnešným obnoviteľným zdrojom, ako sú solárne či veterné elektrárne.

„Sledujem politickú debatu o fúzii v Nemecku a bolo zaujímavé počuť extrémne nízke náklady na výrobu elektriny z fúzie, ktoré niektorí aktéri sľubovali,“ uviedol Tobias Schmidt. „Chcel som tomu lepšie porozumieť. Náš výskumný tím vyvinul rámec, ktorý pomáha pochopiť, prečo sa niektoré technológie zlepšujú rýchlejšie než iné. V tejto štúdii sme ho aplikovali na fúziu.“

Fúzia verzus obnoviteľné zdroje

Vedci sa vo svojej práci zamerali na dva hlavné prístupy k jadrovej fúzii – magnetickú a inerciálnu. Magnetická fúzia využíva silné magnetické polia na udržanie extrémne horúcej plazmy, zatiaľ čo inerciálna fúzia stláča palivo pomocou laserov.

Kľúčovým faktorom analýzy bola tzv. miera skúseností, teda tempo, akým klesajú náklady s rastúcim počtom vyrobených zariadení. Práve tu sa ukázal zásadný problém. Fúzne elektrárne sú extrémne komplexné, veľké a často vysoko prispôsobené konkrétnym podmienkam, čo výrazne brzdí ich „zlacňovanie“ v čase.

„Získanie aktuálne predpokladaných mier skúseností pre fúzne elektrárne bolo pomerne priamočiare,“ vysvetlila Lingxi Tang. „V zásade sme analyzovali existujúce štúdie, ktoré obsahovali projekcie nákladov. Väčšina z nich tieto miery uvádza priamo, alebo umožňuje ich odvodenie.“

FonTech/Michal Luciak/ITER (Úprava redakcie)

Výsledky ukazujú, že reálne tempo poklesu nákladov bude pravdepodobne nižšie, než sa doteraz predpokladalo. Inými slovami, fúzia bude drahá ešte veľmi dlho.

Príliš optimistické očakávania

Zistenia výskumu zároveň spochybňujú aktuálne modely, na ktorých stoja investície do fúznych technológií. Tie podľa vedcov vychádzajú z príliš optimistických predpokladov.

„Naša práca je prvá, ktorá poskytuje dátami podložený rozsah mier skúseností pre fúzne elektrárne a ukazuje výrazný rozdiel oproti doterajším predpokladom,“ dodáva Tang. „Tieto výsledky môžu vyvolať pochybnosti o súčasnej úrovni investícií do fúzie a potenciálne presmerovať financovanie na už existujúce čisté energetické technológie.“

Midjourney/Freepik (Úprava redakcie)

To je zásadný moment najmä v čase, keď sa energetická transformácia zrýchľuje a tlak na efektívne využitie zdrojov rastie. Obnoviteľné zdroje, ako fotovoltika či veterná energia, už dnes ponúkajú overené a čoraz lacnejšie riešenia.

Výskumníci zároveň naznačujú, že cesta k úspechu fúzie by mohla viesť cez vývoj úplne nových, ekonomicky efektívnejších typov reaktorov. Bez zásadných technologických prelomov však zostáva jej komerčné nasadenie otázne.

Samotný Schmidt pritom priznáva, že jeho tím sa už na fúziu ďalej sústreďovať neplánuje. „Úprimne, neplánujeme sa ďalej venovať priamo fúzii. Stále nás však zaujíma konkurencia medzi čistými energetickými technológiami,“ uzatvára.

Fúzia tak zatiaľ zostáva skôr víziou budúcnosti než riešením súčasných energetických problémov. A hoci jej potenciál nikto nespochybňuje, realita naznačuje, že v najbližších dekádach budú dominovať iné, oveľa pragmatickejšie zdroje energie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky