Vedci narazili na záhadu: Medzi Saturnom a Uránom sa pohybuje zvláštne teleso, vytvára si vlastný systém

Astronómovia z Brazílie zachytili pozoruhodný okamih v histórii Slnečnej sústavy. Malý ľadový objekt s názvom Chiron, ktorý obieha medzi Saturnom a Uránom, podľa novej štúdie práve vytvára svoj vlastný systém prstencov. Ide o proces, ktorý sa v našom vesmíre zvyčajne odohráva počas miliónov rokov, no tentoraz ho môžeme sledovať takmer v priamom prenose.

Objekt (2060) Chiron má priemer približne 200 kilometrov a patrí do zvláštnej skupiny telies známych ako kentauri, teda objektov, ktoré sa pohybujú medzi Jupiterom a Neptúnom a prejavujú vlastnosti asteroidu aj kométy. Astronómovia si už od jeho objavenia v roku 1977 všimli, že sa občas zjasní alebo vytvorí jemný chvost, čo naznačuje, že niekedy uvoľňuje plyn a prach do priestoru. Na tému upozornil portál Live Science.

Prstence v priamom prenose

Tím brazílskych vedcov z Národného observatória sledoval Chiron v septembri 2023, keď prechádzal popred vzdialenú hviezdu. Tieto tzv. zákryty umožňujú zachytiť jemné poklesy jasnosti hviezdy, ktoré prezrádzajú prítomnosť materiálu okolo objektu. Pozorovania z observatória Pico dos Dias odhalili opakované zníženia svetla. Ide o jasný dôkaz, že okolo Chirona obiehajú husté prstence vo vzdialenosti 270 až 430 kilometrov od jeho stredu.

Keď vedci porovnali tieto údaje so záznamami z rokov 2011, 2018 a 2022, zistili, že tieto prstence pretrvávajú už viac než desaťročie. Zároveň však zaznamenali nový, rozptýlený disk materiálu, ktorý sa tiahne od približne 200 až po 800 kilometrov od centra. Tento disk v starších dátach chýbal, čo podľa hlavného autora štúdie, astronóma Chrystiana Pereiru, naznačuje, že sa vytvoril len nedávno, pravdepodobne v dôsledku kolízie alebo výbuchu podzemných ľadov, ktorý vyvrhol čerstvý materiál do obehu.

„Bolo to vzrušujúce prekvapenie,“ uviedol Pereira pre portál Live Science. „V istom zmysle nám to pripomína, že Slnečná sústava je stále živá a neustále sa vyvíja – dokonca aj v časových mierkach, ktoré dokážeme pozorovať.“

Observatório Nacional/MCTI/Chrystian Pereira

Tajomstvo za hranicou Rocheovej medze

Zrejme najzaujímavejší objav však leží ešte ďalej. Tím v roku 2023 spozoroval slabý vonkajší útvar až vo vzdialenosti 1 400 kilometrov od Chirona, teda ďaleko za tzv. Rocheovou medzou. Ide o hranicu, za ktorou by sa materiál z prstencov mal prirodzene začať zhlukovať do menších mesiacov. „Je to prvýkrát, čo sme zachytili akýkoľvek materiál v tejto oblasti,“ dodáva Pereira. „Nad touto hranicou by sa častice mali spájať do satelitu – no niečo im v tom zjavne bráni.“

Vedci zatiaľ nevedia, čo tento nezvyčajný jav spôsobuje. Jednou z hypotéz je, že pod povrchom Chirona došlo k erupcii prchavých ľadov, ktoré do okolia uvoľnili prach a plyn. Iná možnosť hovorí o tom, že malý mesiac sa rozpadol a jeho úlomky sa usadili pozdĺž rovníka objektu. Tento scenár by mohol vysvetliť aj to, prečo Chiron v posledných rokoch pozoruhodne zjasňuje, čo sa ťažko vysvetľuje len bežnou kométovou aktivitou.

Podľa astronómky Keighley Rockcliffe z NASA Goddard Space Flight Center, ktorá sa na štúdii nepodieľala, nové zistenia otvárajú ďalšie otázky o tom, ako môžu prstence malých telies pretrvávať tak dlho. „Možno niečo dodáva časticiam energiu a bráni im, aby sa spojili do väčších objektov,“ uviedla. „Alebo je prstenec veľmi riedky – prípadne jednoducho nemal dosť času, aby sa z neho stala malá ‚kentauria‘.“

Evolúcia v priamom prenose

Na potvrdenie, či sa Chironove prstence naozaj vyvíjajú, alebo len pôsobia inak z nášho uhla pohľadu, chcú vedci zachytiť viac zákrytov vzdialených hviezd. Práve tieto pozorovania dokážu odhaliť, či sa materiál v disku mení v hustote, šírke alebo polohe, čo by bol priamy dôkaz, že ide o dynamický proces prebiehajúci v reálnom čase.

„Ideálnym scenárom na uspokojenie našej zvedavosti by bola vesmírna misia, ktorá by tento fascinujúci systém preskúmala priamo,“ uzatvára Pereira.

Čítajte viac z kategórie: Novinky