V roku 1965 vypustilo americké letectvo spolu s Massachusetts Institute of Technology (MIT) do vesmíru dvojicu experimentálnych satelitov s názvom Lincoln Experimental Satellite (LES-1 a LES-2). Ich úlohou bolo otestovať nové možnosti komunikácie vo vysokofrekvenčnom X-pásme elektromagnetického spektra, ktoré sa malo stať základom pre budúce vojenské komunikačné systémy.

Projekt, ktorý vznikol po ukončení programu West Ford, mal za cieľ overiť praktické využitie satelitov pre vojenské prenosy signálu. Kým LES-2 sa dostal na plánovanú obežnú dráhu a fungoval podľa očakávaní, jeho „dvojča“ LES-1 dopadlo inak.

Podľa záznamov NASA History Office sa satelit LES-1 po štarte z Cape Canaveralu 11. februára 1965 kvôli chybne zapojenému elektrickému okruhu nikdy nedostal na určenú dráhu. Po niekoľkých čiastkových úspechoch prestal v roku 1967 vysielať akékoľvek signály a odvtedy sa považoval za „mŕtvy kus vesmírneho odpadu“, ktorý bezcieľne obieha okolo Zeme. Na  tému upozornil portál IFLScience.

Záhadný signál z obežnej dráhy

O viac než 45 rokov neskôr, v roku 2013, zachytil amatérsky rádioastronóm Phil Williams z Cornwallu (Spojené kráľovstvo) zvláštny, opakujúci sa signál. Po analýze sa ukázalo, že pochádza práve z LES-1 – satelitu, ktorý sa mal už dávno odmlčať.

Signál sa opakovane objavoval v štvorsekundových intervaloch, čo mu dávalo zvláštny, „strašidelný“ rytmus. Williams vysvetlil, že tento efekt vzniká preto, že satelit sa každé štyri sekundy otočí, pričom jeho motory zatieňujú solárne panely. Keď panely na chvíľu opäť zachytia svetlo, satelit vyšle krátky impulz – a tak vzniká jeho charakteristický cyklus.

„Napätie z panelov kolíše podľa uhla dopadu svetla, a preto má signál typicky ‚prízračný‘ zvuk,“ uviedol Williams v rozhovore po objave.

LES-1 stále žije

Po znovuobjavení satelitu sa o projekt začal zaujímať aj pôvodný konštruktér systému Lincoln Laboratory. Laboratórium spustilo monitoring LES-1 a začalo zaznamenávať jeho signály pri každom prelete ponad kampus.

NASA/ Wikimedia Commons

Podľa Navida Yazdaniho, vedúceho oddelenia pokročilých satelitných komunikačných systémov, ide o jedinečný prípad, ktorý potvrdzuje odolnosť pôvodného návrhu: „LES-1 je jedným z najstarších funkčných satelitov na obežnej dráhe. Je pozoruhodné, že aj po desiatkach rokov dokáže vysielať. Technológie použité pri jeho vývoji sa stali základom pre neskoršie vojenské aj civilné komunikačné systémy.“

LES-1 počas svojej aktívnej éry predstavil viacero inovatívnych komunikačných princípov. Medzi ne patrí napríklad spôsob modulácie signálu a adaptívne smerovanie prenosu, ktoré sa neskôr stali súčasťou moderných satelitných sietí.

Prečo „zombie satelit“ ožil?

Presný dôvod, prečo sa LES-1 po desaťročiach „prebudil“, zostáva nejasný. Vedci z Lincoln Laboratory predpokladajú, že satelit mohol utrpieť elektrický skrat v dôsledku degradácie batérií alebo vnútorného okruhu. Tento skrat mohol presmerovať energiu zo solárnych článkov priamo do vysielača, čím sa systém znovu aktivoval.

Ide o jav, ktorý bol pozorovaný aj pri iných tzv. „zombie satelitoch“ – zariadeniach, ktoré po dlhom období nečinnosti náhle začnú opäť komunikovať.

Hoci LES-1 dnes už neslúži žiadnemu praktickému účelu, stále obieha Zem a sporadicky vysiela signály. Jeho nečakané „oživenie“ pripomína, ako dlho môžu vesmírne technológie pretrvať aj bez ľudskej kontroly, a ako ľahko sa hranica medzi funkčným satelitom a vesmírnym odpadom môže rozplynúť.

LES-1, pôvodne považovaný za zlyhaný experiment, sa po polstoročí stal technickým kuriozitným fenoménom. Je dôkazom, že aj skoré vesmírne projekty zo 60. rokov napriek chybám a obmedzeniam doby dokázali vytvoriť konštrukcie, ktoré prežívajú desaťročia.

Dnes slúži LES-1 nielen ako pamätník raného vesmírneho inžinierstva, ale aj ako pripomienka toho, že vesmír je plný prekvapení vrátane tých, ktoré sa po 50 rokoch znovu ozvú zo zabudnutia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky