Európa má vo svojich odpadoch ukrytý obrovský potenciál, ktorý by mohol zásadne zmeniť jej priemyselnú aj ekologickú budúcnosť. Nová analýza konzorcia FutuRaM, podporovaného Európskou úniou, odhaľuje, že takzvaná mestská baňa kontinentu (teda elektronický odpad) ukrýva každoročne až milión ton kritických surovín (CRM). Tieto materiály sú kľúčové pre zelené technológie, digitálnu infraštruktúru aj modernú obranu. Správa bola zverejnená symbolicky na Medzinárodný deň e-odpadu, 14. októbra.

„Európa je závislá od tretích krajín pri viac než 90 % dodávok kritických surovín, no z vlastného odpadu recyklujeme len zlomok – v niektorých prípadoch menej ako 1 %. Potrebujeme zásadnú zmenu myslenia v tom, ako zbierame, rozoberáme a spracovávame rýchlo rastúcu horu elektroodpadu,“ upozornila Jessika Roswall, komisárka EÚ pre životné prostredie, vodnú odolnosť a konkurencieschopnú obehovú ekonomiku.

Dodala, že „obchodné obmedzenia, vojny a vývozné zákazy odhaľujú zraniteľnosť Európy. Recyklácia je preto nielen ekologickou povinnosťou, ale aj geopolitickou stratégiou.“ Na správu upozornil portál Interesting Engineering.

Strácame milióny ton materiálov ročne

Len v roku 2022 vzniklo v Európe 10,7 milióna ton e-odpadu, čo predstavuje približne 20 kilogramov na osobu. Z tohto objemu bolo síce 54 % spracovaných v súlade s normami, no až 46 % – teda približne päť miliónov ton – zmizlo v nelegálnych alebo nevyhovujúcich kanáloch. Skončilo na skládkach, v spaľovniach či ako súčasť zmiešaného kovového šrotu, čím sa stratilo obrovské množstvo cenných surovín.

Z odpadu, ktorý bol riadne spracovaný, sa podarilo získať okolo 400 000 ton kritických materiálov, medzi nimi meď (162 000 t), hliník (207 000 t), kremík (12 000 t), volfrám (1 000 t) a paládium (2 tony). Ak sa trend nezmení, objem elektroodpadu by mohol do roku 2050 narásť na 12,5 až 19 miliónov ton ročne, pričom množstvo kritických surovín v ňom sa zvýši na 1,2 až 1,9 milióna ton. Potenciál na ich spätné získanie by sa tak mohol priblížiť k 1,5 miliónu ton ročne.

skládky e-odpadu Európa
Gemini

„Je ťažké predstaviť si modernú civilizáciu bez kritických surovín,“ pripomenul Pascal Leroy, generálny riaditeľ WEEE Fóra so sídlom v Bruseli. „Bez nich nedokážeme vyrábať batérie, turbíny, čipy ani káble, ktoré sú základom európskej zelenej a digitálnej budúcnosti. Ak začneme ťažiť vlastný e-odpad namiesto planéty, môžeme vybudovať obehové dodávateľské reťazce, znížiť závislosť od globálnych otrasov a zabezpečiť si stavebné kamene pre budúcnosť,“ tvrdí.

Solárne panely ako nový zdroj surovín

Podľa prognóz bude najrýchlejšie rastúcou kategóriou e-odpadu do roku 2050 fotovoltika. Objem vyradených solárnych panelov má vzrásť zo 150 000 ton v roku 2022 až na 2,2 milióna ton, čo vytvára tlak na rozvoj nových recyklačných technológií. Práve tie majú umožniť spätné získavanie kremíka, striebra a vzácnych kovov, ktoré sú nevyhnutné pre energetickú transformáciu Európy. Rast čaká aj ďalšie segmenty, ako je veľké domáce vybavenie či drobná elektronika.

Európska únia preto pripravuje päťstupňovú stratégiu, ktorá má zvýšiť zber e-odpadu, zlepšiť dizajn výrobkov pre jednoduchšiu demontáž, zamerať sa na najbohatšie komponenty, posilniť kapacity pokročilej recyklácie a lepšie prepojiť finančné stimuly s environmentálnymi cieľmi.

„Európsky e-odpad nie je odpadom, ale zdrojom v hodnote miliárd eur, ktorý len čaká na odomknutie. Každý kilogram, ktorý recyklujeme, každé zariadenie, ktoré opravíme, posilňuje našu ekonomiku, znižuje závislosť a vytvára nové pracovné miesta,“ zdôraznil Kees Baldé, vedecký pracovník UNITAR SCYCLE.

Zistenia FutuRaM budú mať priamy dopad na pripravované legislatívne rámce Európskej únie, od Aktu o kritických surovinách cez Akt o obehovej ekonomike až po revíziu smernice o elektroodpade (WEEE). Jedno je jasné: ak Európa dokáže premeniť svoje hory odpadu na zdroj strategických surovín, získa nielen ekologickú, ale aj geopolitickú výhodu pre dekády dopredu.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP