V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Aktualizované 7. mája 2026:

Slovensko posunulo tému bezemisných budov z európskeho rámca do konkrétnej legislatívnej fázy. Vláda schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá má prebrať novú európsku smernicu z 24. apríla 2024. Tá nastavuje cieľ, aby nové a významne obnovené budovy od 1. januára 2030 dosahovali energetickú úroveň budov s nulovými emisiami. Navrhovaná účinnosť slovenskej novely je 1. november 2026.

Nové pravidlá sa nedajú zredukovať len na všeobecnú vetu o „zelenších budovách“. Novela má upraviť aj plán obnovy budov, zaviesť systém pasportov obnovy a riešiť minimálne normy energetickej hospodárnosti existujúcich budov. To znamená, že štát nebude tlačiť iba na novostavby po roku 2030, ale aj na spôsob, akým sa bude plánovať obnova staršieho fondu budov.

Najcitlivejšia časť sa týka zdrojov tepla. Denník N uvádza, že obmedzenie sa má týkať napríklad plynových kotlov alebo iných zariadení, ktoré produkujú emisie priamo na mieste. Centrálne vykurovanie sa má posudzovať inak, keďže emisie nevznikajú priamo v samotnej budove. Toto je dôležitý rozdiel, lebo z témy sa veľmi ľahko stane skratka o „zákaze plynu“, hoci pravidlá mieria presnejšie na lokálne emisie v budovách.

Do hry vstupuje aj elektromobilita

Nové alebo významne obnovované budovy s väčším počtom parkovacích miest majú viac počítať s nabíjacími bodmi a prípravou vedenia pre elektrické vozidlá. Budova sa tak postupne prestáva brať len ako objekt, ktorý spotrebúva energiu. Má sa stať súčasťou širšieho energetického systému, kde sa rieši vykurovanie, spotreba, solárna energia aj nabíjanie áut.

Oproti pôvodnému článku FonTechu nejde o úplne novú európsku tému, ale o slovenský legislatívny posun. FonTech už v januári vysvetľoval rámec nových pravidiel, bezemisné budovy od roku 2030, pasport obnovy, obnoviteľné zdroje, certifikáciu aj elektromobilitu. Aktuálna novinka je v tom, že vláda schválila konkrétnu novelu a ďalší krok bude parlament. Viac si prečítaš v článku nižšie v pôvodnom znení.

Pôvodný článok:

Energetická efektívnosť budov sa v Európe mení z odporúčaného štandardu na tvrdú nevyhnutnosť. Nová európska smernica dáva jasný rámec tomu, ako budú členské štáty stavať, obnovovať a prevádzkovať budovy v najbližších desaťročiach. Slovenská komora stavebných inžinierov pripomína, že ide o jednu z najzásadnejších zmien v prístupe k budovám a dotkne sa prakticky každého vlastníka nehnuteľnosti. Zásadným cieľom je bezemisnosť. A tá sa podľa ministerstva dopravy stáva novým meradlom kvality výstavby.

Smernica na úrovni EÚ presúva ťažisko diskusie z úspor energie na úsporu emisií. „Doteraz sme sa zameriavali na znižovanie spotreby energie, teraz sa posúvame k znižovaniu emisií,“ pripomína riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve dopravy SR Alena Ohradzanská. Prakticky to znamená, že už nestačí len zatepliť fasádu či vymeniť okná. Nový systém hodnotenia bude sledovať, odkiaľ energia pochádza, ako sa vyrába a či jej spotreba nevedie ku klimatickej záťaži.

Od roku 2030 sa bezemisné budovy stanú štandardom novej výstavby. Podmienkou pritom bude dôraz na obnoviteľné zdroje. Solárne panely, tepelné čerpadlá či ďalšie nízkoemisné technológie sa majú stať bežnou súčasťou projektov, najmä vo verejných nebytových objektoch, kde bude inštalácia slnečných technológií povinná a časovo rozvrhnutá podľa veľkosti podlahovej plochy.

Investície, ktoré majú znižovať budúce náklady

Cieľom je nielen modernizovať budovy, ale zároveň aj motivovať vlastníkov, aby investovali do sebestačných riešení. Podľa ministerstva dopravy na to bude k dispozícii súbor finančných nástrojov, od Programu Slovensko cez Štátny fond rozvoja bývania až po nové mechanizmy naviazané na systém emisných povoleniek ETS2. Vlastníkom má prispieť aj jednoduchá ekonomická rovnica: čím viac obnoviteľných zdrojov budova využíva, tým nižšie má prevádzkové náklady.

„Návratnosť závisí od konkrétneho riešenia a technickej uskutočniteľnosti na konkrétnej budove. Nové budovy sa navrhujú jednoduchšie, pri existujúcich máme limity,“ hodnotí Ohradzanská. Práve limity existujúcich stavieb však smernica zohľadňuje, nové pravidlá sa neuplatnia tam, kde by boli technicky neuskutočniteľné.

Copilot Designer

Kľúčovým nástrojom pre orientáciu vlastníkov má byť nový systém Národných plánov obnovy, aktualizovaný v päťročných intervaloch. Súčasťou je aj tzv. pasport obnovy, ktorý predstavuje odborný návod opisujúci najvhodnejšie opatrenia, ich poradie a odhadovaný prínos. Dokument síce nebude záväzný, no má slúžiť ako praktický manuál pri modernizácii.

Certifikácia, elektromobilita a technické limity

Smernica významne rozširuje povinnosť energetickej certifikácie. Po novom sa bude týkať všetkých verejných budov, nielen tých často navštevovaných. Zapracované sú aj požiadavky elektromobility: nové aj významne obnovované budovy musia počítať s nabíjacími bodmi a kabelážou pre elektroautá, aby sa stali plnohodnotnou infraštruktúrou budúcnosti.

Pri starších objektoch však bude vždy rozhodovať odborné posúdenie. Nie každá strecha unesie solárne panely a nie každá lokalita má vhodné podmienky pre ich efektívnu prevádzku. „Projektant by mal zhodnotiť, či strešná konštrukcia z hľadiska statiky alebo z iných dôvodov je spôsobila na inštaláciu panelov, alebo nie,“ vysvetľuje Ohradzanská. Ak odborník potvrdí, že inštalácia nie je možná, sankcie sa neuplatnia.

Nové pravidlá tak smerujú Slovensko aj Európu k ambicióznemu cieľu: dekarbonizovať fond budov do roku 2050. Hoci ide o dlhodobý proces, jeho dopady sa začnú prejavovať už v najbližších rokoch. Modernizácia nehnuteľností bude komplexnejšia, technologickejšia a najmä nevyhnutná, či už z ekonomických, alebo klimatických dôvodov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia