Európske automobilky pod tlakom. Paradoxná vec spôsobí drastický nedostatok surovín

Prechod na elektromobily a čistú energiu má pomôcť planéte znížiť emisie. Nová vedecká štúdia však upozorňuje na nepríjemný paradox. Surovina, bez ktorej sa moderné batérie nezaobídu, môže spôsobiť rozsiahle škody na ekosystémoch. Reč je o nikli, ktorého ťažba sa čoraz viac presúva do oblastí s mimoriadne cennou prírodou.

Vedci z austrálskej University of Queensland analyzovali viac než 500 scenárov vývoja ťažby niklu až do roku 2050. Výsledky ukazujú, že približne polovica budúcej produkcie tohto kovu môže pochádzať z území, ktoré patria medzi najdôležitejšie oblasti sveta z pohľadu biodiverzity a ukladania uhlíka.

Nikel dnes zohráva kľúčovú úlohu v priemysle. Používa sa pri výrobe nehrdzavejúcej ocele, batérií do elektromobilov aj veľkých úložísk energie pre elektrické siete. Dopyt rastie extrémne rýchlo a podľa vedcov bude pokračovať ešte celé desaťročia.

Najväčší problém spočíva v tom, kde sa zásoby niklu nachádzajú. Väčšina dostupných ložísk leží pod tropickými dažďovými pralesmi alebo v blízkosti pobrežia s bohatým morským životom. Ťažba v takýchto oblastiach znamená masívne odlesňovanie, eróziu pôdy a uvoľňovanie uhlíka, ktorý bol doteraz viazaný v prírode.

Vedci upozorňujú, že ide o konflikt dvoch ekologických cieľov. Ak svet ponechá nikel pod zemou, môže mať problém vyrábať dostatok batérií a technológií potrebných na znižovanie emisií. Ak ho však bude ťažiť bez výrazných obmedzení, zaplatí za to príroda.

Indonézia ovládla globálny trh

Najväčším hráčom sa v posledných rokoch stala Indonézia. Krajina ešte pred desiatimi rokmi patrila medzi menších producentov, dnes však dodáva viac než polovicu svetového niklu. Podľa odhadov môže do roku 2040 zabezpečovať až 74 % globálnych dodávok.

Ťažba sa sústreďuje najmä na ostrovy Sulawesi a Halmahera, kde vznikli rozsiahle bane a spracovateľské závody financované prevažne čínskym kapitálom. Problémom je, že mnohé z týchto lokalít sa nachádzajú v oblastiach s mimoriadne cennými dažďovými pralesmi a unikátnymi pobrežnými ekosystémami.

Najväčšia niklová baňa na ostrove Halmahera bola otvorená len v roku 2020. Podľa štúdie sa nachádza v jednom percente najdôležitejších území planéty z pohľadu ochrany biodiverzity. Navyše leží nad pobrežnými vodami, ktoré patria medzi najbohatšie morské oblasti na Zemi.

Pri ťažbe lateritového niklu, ktorý bude podľa výskumu tvoriť 78 až 83 % svetovej produkcie do roku 2050, sa postupne odstraňujú celé pásy lesa. Tropické dažde následne splavujú sedimenty a ťažké kovy do riek a pobrežných vôd. Ohrozené sú najmä koralové útesy v oblasti takzvaného Korálového trojuholníka medzi Indonéziou, Filipínami a Papuou-Novou Guineou.

Unsplash

Vedci upozorňujú, že tieto škody bývajú pri hodnotení ekologických dopadov často podceňované. Problém totiž nekončí v bani, ale pokračuje desiatky kilometrov po prúde až do mora.

Ochrana prírody môže spôsobiť nedostatok niklu

Modely ukazujú, že ak by svet zakázal ťažbu v najcennejších prírodných oblastiach, mohlo by do roku 2050 chýbať až 18 % očakávaného dopytu po nikli. To predstavuje približne 47 miliónov ton kovu.

Situáciu komplikuje aj ďalšia kontroverzná téma, hlbokomorská ťažba. Na dne Tichého oceánu v oblasti Clarion-Clipperton sa nachádzajú obrovské zásoby polymetalických uzlov obsahujúcich nikel, kobalt a mangán. Odhady hovoria o približne 274 miliónoch ton niklu, teda množstve porovnateľnom so všetkými známymi pozemnými zásobami.

usertrmk/Freepik

Mnohé krajiny a environmentálne organizácie však žiadajú moratórium na takúto ťažbu. Dno oceánu je stále veľmi slabo preskúmané a vedci upozorňujú, že poškodené morské ekosystémy by sa mohli obnovovať celé desaťročia alebo ešte dlhšie.

Výskum pritom naznačuje ďalší paradox. Ak by sa hlbokomorská ťažba na desať rokov zastavila, tlak na tropické pralesy by ešte výrazne vzrástol. Ťažiari by totiž museli hľadať náhradu na pevnine.

Automobilky budú pod väčším tlakom

Autori štúdie tvrdia, že riešením nebude jediný zákaz ani jediná technológia. Podľa nich bude potrebné kombinovať prísnejšie ekologické pravidlá, transparentné dodávateľské reťazce a väčšie investície do recyklácie batérií.

To môže mať zásadný dopad aj na európske automobilky a výrobcov batérií. Práve oni totiž čoraz častejšie čelia otázkam, odkiaľ pochádzajú suroviny používané v elektromobiloch a akú ekologickú stopu v skutočnosti zanechávajú.

Najbližších päť rokov môže podľa vedcov rozhodnúť o tom, akú cenu zaplatia tropické pralesy za globálnu zelenú transformáciu. Elektromobily síce pomáhajú znižovať emisie v doprave, no samotný boj proti klimatickej zmene sa zároveň začína čoraz viac stretávať s ochranou najcennejších ekosystémov planéty.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia