Po desaťročiach dominancie uhlia prichádza bod zlomu. Po prvýkrát v histórii ľudstva vyrobili obnoviteľné zdroje energie – konkrétne vietor a slnko – viac elektriny ako všetky uhoľné elektrárne dokopy. Ide o prelomový moment, ktorý podľa expertov z think-tanku Ember označuje začiatok novej éry v globálnej energetike, píše The Guardian.

Zlomový polrok pre planétu

Podľa správy organizácie Ember, vietor a solárna energia počas prvých šiestich mesiacov roku 2025 pokryli nielen rastúci dopyt po elektrine, ale zároveň vytlačili uhlie z prvej priečky. Celková výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov dosiahla 5 072 TWh, zatiaľ čo uhoľné elektrárne vyrobili 4 896 TWh.

Svetová spotreba elektriny pritom vzrástla o 2,6 percenta, čo predstavuje 369 TWh. Tento nárast bol plne pokrytý nárastom solárnej a veternej energie. Solárne elektrárne pridali rekordných 306 TWh, čo je medziročný rast o 31 percent. Vietor pridal ďalších 97 TWh, teda o 7,7 percenta viac než vlani.

„Slnko a vietor už rastú dostatočne rýchlo na to, aby pokryli globálny apetít po elektrine. Začíname novú etapu, v ktorej čistá energia drží krok s dopytom,“ uviedla hlavná analytička Ember, Małgorzata Wiatros-Motyka.

Unsplash / Thomas Reaubourg

Čína a India zmenili pravidlá hry

Najväčší podiel na prevrate v energetike majú Ázia a jej dve najľudnatejšie krajiny. Čína pridala viac solárnej energie ako zvyšok sveta dohromady a v prvej polovici roka 2025 znížila spotrebu uhlia a plynu o 2 percentá. India, ktorá prešla podobnou transformáciou, znížila používanie fosílnych palív dokonca o 3,1 percenta, pri plyne až o 34 percent.

Čína sama stojí za 55 percentami celkového solárneho rastu. Spojené štáty pridali 14 percent, Európska únia 12, India 5,6 a Brazília 3,2 percenta. Štyri krajiny už dnes získavajú viac než štvrtinu svojej elektriny zo Slnka a 29 prekročilo hranicu 10 percent.

Vďaka tomu čisté zdroje tvorili v prvej polovici roka 34,3 percenta svetovej výroby elektriny, zatiaľ čo uhlie kleslo na 33,1 percenta. Ide o prvú známku trvalého posunu, ktorý by mohol znamenať koniec éry fosílnych palív.

Freepik

Západ zatiaľ zaostáva

Zatiaľ čo Ázia zaznamenala prudký rast obnoviteľných zdrojov, situácia v USA a Európe bola zmiešaná. V Spojených štátoch rástol dopyt po elektrine rýchlejšie ako produkcia z vetra a solára, čo spôsobilo 17-percentný nárast výroby z uhlia. Európska únia sa zase musela vyrovnať s nepriaznivým počasím, ktoré znížilo výkon veterných a vodných elektrární.

Aj napriek tomu sa tempo výstavby solárnych elektrární v Európe udržalo a nárast plynu aj uhlia bol len dočasný. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bude práve solárna energia tvoriť 80 percent všetkých nových obnoviteľných kapacít v nasledujúcom desaťročí.

„V nasledujúcich rokoch bude rast obnoviteľnej energie dominovať solárnym panelom. Vietor, voda, biomasa aj geotermálna energia však zostanú dôležitými súčasťami mixu,“ vyhlásil Fatih Birol, šéf IEA.

Budúcnosť je čistá, ale nie bez prekážok

Analytici upozorňujú, že tento rekord je viac než symbolický. Znamená, že svet dokáže rásť bez toho, aby musel zvyšovať spaľovanie uhlia a plynu. Aby sa tento trend udržal, bude však potrebné výrazne investovať do batériových úložísk a modernizácie elektrických sietí.

„Solárne a veterné zdroje už nie sú doplnkom, ale jadrom energetiky,“ zdôraznila Sonia Dunlop, generálna riaditeľka Global Solar Council. „Aby sme tento historický moment pretavili do trvalej zmeny, musíme zrýchliť investície do batérií a infraštruktúry, aby čistá a lacná energia bola dostupná všade.“

Podľa odborníkov tak rok 2025 vstúpi do histórie ako chvíľa, keď obnoviteľné zdroje definitívne prekonali uhlie a svet sa po prvýkrát reálne priblížil k energetike bez dymu.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia