Takmer dvadsať rokov po tom, čo sonda Cassini prelietavala popri ľadovom mesiaci Enceladus, priniesla stará misia NASA nové prekvapenia. Astrobiológ Nozair Khawaja z Univerzity v Stuttgarte a jeho tím sa znovu pozreli na dáta zozbierané počas preletov sondy cez gejzíry vodného ľadu, ktoré unikajú z prasklín na povrchu mesiaca. S pomocou nových analytických techník odhalili doposiaľ neznáme organické molekuly, ktoré naznačujú, že pod kilometre hrubou ľadovou škrupinou Encelada prebiehajú fascinujúce chemické procesy.

Objav je prvým detailným chemickým rozborom čerstvo vyvrhnutých ľadových častíc z gejzírov, na rozdiel od staršieho a už vesmírnym žiarením pozmeneného materiálu zo Saturnovho prstenca E. Aj keď ide o zlúčeniny vytvorené nebiologickými procesmi, mnohé z nich sú kľúčové pre fungovanie živých organizmov alebo môžu slúžiť ako stavebné kamene pre vznik života.

„Existuje množstvo možných ciest, ktorými sa organické molekuly zistené v dátach Cassini môžu premeniť na biologicky významné zlúčeniny. To zvyšuje pravdepodobnosť, že mesiac je obývateľný,“ vysvetľuje Khawaja. Na nové zistenia upozornil portál Science Alert.

Stopy hydrotermálnej aktivity podobnej Zemi

Najzaujímavejším zistením je, že zloženie detegovaných organických látok naznačuje prostredie pripomínajúce hlbokomorské hydrotermálne prieduchy na Zemi. Teda miesta, kde aj v úplnej tme a pod obrovským tlakom vznikajú chemické zlúčeniny podporujúce život. Podobné systémy by podľa vedcov mohli fungovať aj na dne skrytého oceánu Encelada.

Midjourney/Úprava redakcie

Už od čias misie Cassini patrí Enceladus k najperspektívnejším miestam na hľadanie mimozemského života v Slnečnej sústave. Vieme, že pod jeho ľadovým pancierom sa nachádza rozsiahly globálny oceán. Gejzíry vody a ľadu, ktoré sonda medzi rokmi 2005 až 2015 viackrát preletela, naznačujú, že tekutina uniká z podpovrchových vrstiev až do vesmíru. Zároveň gravitačné interakcie so Saturnom vytvárajú v jadre mesiaca dostatok tepla na udržanie kvapalnej vody a podporu hydrotermálnych procesov.

Na miestach vzdialených tak ďaleko od Slnka sa fotosyntéza len ťažko uplatní. No aj na Zemi v hĺbkach oceánov, kde svetlo nepreniká, existujú rozsiahle ekosystémy živené chemickou energiou z horúcich sopkových prieduchov. Vedci sa preto domnievajú, že podobné podmienky môžu panovať aj na Encelade.

Nové analytické techniky odhalili skryté zlúčeniny

Cassini počas svojich preletov zachytila ľadové zrnká pomocou prístroja Cosmic Dust Analyzer (CDA). Ten zozbieral státisíce spektier častíc z prstenca E, no dáta z preletov cez gejzíry boli hlučnejšie a komplikovanejšie na spracovanie. Kľúčový bol prelet v roku 2008, keď sonda prerazila gejzír rýchlosťou 17,7 km/s – rekordnou pre celé misie pri Encelade.

JPL-Caltech/Space Science Institute/NASA (Úprava redakcie)

„Ľadové zrnká obsahujú nielen zamrznutú vodu, ale aj iné molekuly vrátane organických,“ hovorí Khawaja. „Pri nižších rýchlostiach sa ľad rozpadá a signál z vodných zhlukov prekrýva signál z organických látok. Pri vysokých rýchlostiach sa tieto zhluky nevytvárajú a my máme šancu zachytiť skryté signály,“ doplnil.

Pomocou nových metód, vrátane porovnávania spektier so širokými databázami, sa tímu podarilo oddeliť šum od signálu a objaviť zlúčeniny, ktoré pochádzajú priamo z vnútorných vrstiev mesiaca. Medzi identifikovanými látkami sú aromatické zlúčeniny, aldehydy, estery, étery, alkény a dokonca aj zlúčeniny obsahujúce dusík a kyslík. Ich prítomnosť potvrdzuje, že podobné molekuly nájdené v prstenci E majú pôvod na Encelade, a nie sú výsledkom dlhodobého pôsobenia kozmického žiarenia.

Kedysi objavené soli, vodík a fosfáty spolu s novými látkami znamenajú, že máme dôkaz o prítomnosti piatich zo šiestich prvkov CHNOPS, ktoré sú nevyhnutné pre život. Chýba už len síra. Aj keď sú tieto zlúčeniny produkované abioticky, mnohé z nich predstavujú prekurzory biologickej chémie a zodpovedajú prostrediu hydrotermálnych prieduchov.

Otázky, ktoré otvárajú cestu budúcemu výskumu

Nové výsledky tak posilňujú predstavu, že Enceladus je jedným z najlepších miest na hľadanie známok života mimo Zeme. Zároveň stavajú pred vedcov zaujímavé otázky. „Aj keby sme na Encelade život nenašli, bolo by to obrovské zistenie, pretože by sme museli pochopiť, prečo nevznikol v prostredí, ktoré sa zdá byť vhodné,“ zdôrazňuje Khawaja. „V dátach je ešte veľa toho, čo skúmame, a tešíme sa na ďalšie objavy,“ dodáva.

Tieto zistenia ukazujú, že aj archívne dáta môžu po nasadení nových analytických techník priniesť zásadné vedecké prekvapenia. Enceladus tak ostáva v hľadáčiku vedeckých agentúr ako cieľ budúcich misií, ktoré by sa mohli priblížiť k definitívnej odpovedi na jednu z najväčších otázok: sme vo vesmíre sami?

Čítajte viac z kategórie: Novinky