NASA tvrdí jedno, fyzik druhé. K Slnku sa vraj blíži objekt veľký ako Bratislava s jadrovým pohonom

Vo vesmíre sa neustále objavujú záhady, ktoré menia naše chápanie reality. Jedna z nich sa odohrala v uplynulých týždňoch, keď astronómovia zachytili zvláštny objekt prichádzajúci zvonka našej sústavy. NASA ho označila za kométu, no nie každý odborník s týmto vysvetlením súhlasí. Medzi najhlasnejšími kritikmi je harvardský fyzik Avi Loeb, ktorý tvrdí, že správanie telesa nesedí na nič, čo poznáme.

Objekt dostal označenie 3I/ATLAS a teleskopy ho zaznamenali začiatkom júla v Čile. Ide iba o tretí prípad v histórii, keď vedci priamo pozorujú medzihviezdny objekt v našej Slnečnej sústave. Už samotná táto skutočnosť z neho robí vzácnosť. NASA ho zaradila medzi kométy, pretože vykazoval aktivitu pripomínajúcu prachový chvost. Lenže Loeb upozornil, že na snímkach nesvietil za sebou, ako by si čakal pri bežnej kométe, ale pred sebou. Podľa neho je takýto jav prekvapivý a klasické modely odrazu slnečného svetla ani uvoľňovania plynov ho nedokážu vysvetliť.

Loeb vo svojom blogu napísal, že jasnosť telesa môže naznačovať úplne iný zdroj energie. Vylúčil hypotézy ako čierna diera, zvyšok po supernove či zahrievanie trením medzihviezdneho plynu. Ani jedna z nich totiž nevysvetľuje gigawattovú úroveň svetelného výkonu, akú objekt prejavuje. Podľa fyzika zostáva najjednoduchšie riešenie, ktoré nikto nechce počuť. Kompaktný a silný zdroj energie, akým je jadrová reakcia. Nejde pritom o jednoznačné tvrdenie, ale o možnosť, ktorú nemožno zatiaľ vylúčiť.

Šanca jedna k 20-tisíc

Loeb dokonca pripustil, že 3I/ATLAS môže byť kozmická loď poháňaná jadrovou energiou, pričom prach na jej povrchu sa mohol uvoľniť počas dlhej cesty galaxiou. Sám však dodáva, že ide o špekuláciu, ktorú možno potvrdiť len ďalšími dôkazmi. Jeho úvahy zároveň zdôrazňujú, že prílišná dôvera v zaužívané modely môže viesť k prehliadnutiu alternatívnych vysvetlení.

Atlas/University of Hawaii/NASA

Objekt má priemer približne 20 kilometrov, čiže trasa od Devína po Podunajské Biskupice s priemernou dĺžkou cca 20 – 25 km v závislosti od trasy. Jeho dráha je pritom rovnako nezvyčajná ako jeho správanie. Loeb poukázal na to, že šanca, aby sa objekt z hlbín galaxie zaradil do roviny planét Slnečnej sústavy, je len jedna k päťsto. Ešte nepravdepodobnejšie je, že sa v krátkom čase priblíži k Marsu, Venuši aj Jupiteru – podľa výpočtov ide o šancu jedna k dvadsiatim tisícom.

NASA odhaduje, že 3I/ATLAS sa 30. októbra 2025 sa priblíži k Slnku na približne 210 miliónov km. Čo to presne znamená pre naše poznanie, ukáže až ďalšie sledovanie. Loeb však varuje, že ak sa ukáže technologický pôvod, ľudstvo sa ocitne pred otázkou, ako reagovať. V tejto chvíli preto zostáva podstatné nie to, či ide o kométu alebo loď, ale fakt, že vesmír nám opäť ukazuje hranice našich istôt. A práve tam začína vedecká zvedavosť, ktorá môže rozhodnúť o tom, ako sa bude vyvíjať naše chápanie miesta v galaxií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky