Aktualizované 16.12.2025:

Vývoj v roku 2025 potvrdil, že sprísňovanie pravidiel pre plug-in hybridy nebolo len teoretickou hrozbou, ale reálnym zlomom pre celý segment. Nová metodika výpočtu emisií CO₂, založená na prísnejšom „utility factore“, už dnes citeľne zvyšuje papierové emisie väčšiny PHEV. V praxi to znamená, že aj modely s veľkou batériou a dlhým elektrickým dojazdom strácajú výhodu pri flotilových priemeroch a prestávajú automobilkám pomáhať plniť emisné ciele tak, ako v minulosti.

Zároveň sa ukazuje, že automobilky začínajú na tieto zmeny reagovať strategicky. Niektorí výrobcovia obmedzujú vývoj nových plug-in hybridov len na vybrané segmenty, iní ich postupne sťahujú z ponuky v prospech čisto elektrických modelov. Investície sa presúvajú najmä do batériových elektromobilov, kde je dlhodobá návratnosť z pohľadu regulácií predvídateľnejšia. PHEV sa tak z univerzálneho riešenia menia skôr na prechodnú alebo regionálne špecifickú technológiu.

Dôležitým faktorom je aj správanie samotných vodičov. Reálne dáta z prevádzky potvrdzujú, že veľká časť plug-in hybridov sa nabíja len sporadicky, čo bolo jedným z hlavných dôvodov sprísnenia pravidiel zo strany EÚ. Regulátor tak čoraz viac vychádza z reality, nie z laboratórnych hodnôt WLTP. Výsledkom je tlak na to, aby vozidlá deklarované ako „elektrifikované“ skutočne jazdili na elektrinu aj v každodennej premávke.

Plug-in hybridy preto v roku 2025 neskončili zo dňa na deň, no ich úloha sa výrazne zmenila. Už nejde o technológiu, ktorá má masovo zachraňovať spaľovacie motory pred emisnými pokutami. Skôr o kompromis pre úzku skupinu zákazníkov, ktorí majú možnosť pravidelného nabíjania, no stále potrebujú spaľovací motor. Trend je však jasný – hlavný prúd automobilového priemyslu sa posúva smerom k plnej elektromobilite a PHEV zostávajú na jeho okraji.

Pôvodný článok:

Plug-in hybridy boli dlhé roky považované za ideálne prechodné riešenie medzi spaľovacími motormi a plne elektrickými autami. V teórii ponúkajú to najlepšie z oboch svetov, teda jazdu na elektrinu v meste a spaľovací motor na dlhšie cesty. V praxi to však tak ideálne nie je a Európska únia si to začína uvedomovať.

Už v tomto roku sa začali tieto vozidlá hodnotiť oveľa prísnejšie a od januára 2026 bude ešte horšie, najmä čo sa týka regulácií ich emisií CO₂. Dôsledok? Plug-in hybridy sa v priebehu niekoľkých rokov môžu zmeniť zo žiadaného produktu na okrajový fenomén, uviedlo Heide.de.

Blíži sa nečakaný koniec hybridov?

Plug-in hybridy majú na papieri nízke emisie CO₂, spravidla pod 50 gramov na kilometer, čo pomáha automobilkám plniť emisné limity pre celé flotily. Lenže práve tento benefit sa začína rozplývať. V roku 2025 vstúpili do platnosti nové normy Euro 6e a následne Euro 6e FCM, ktoré sprísňujú metodiku výpočtu emisií.

Kľúčovým faktorom je takzvaný „utility factor“ (predpokladaná miera jazdy na elektrinu). Tento faktor sa od januára 2025 výrazne sprísnil, čo bude znamenať, že vozidlo s rovnakým elektrickým dojazdom ako dnes bude mať na papieri omnoho vyššie emisie.

Príkladom môže byť nový VW Golf eHybrid, ktorý síce ponúka 143 km elektrického dojazdu podľa WLTP, no aj tak sa môže stať, že bude mať horšie emisie než jeho predchodca Golf GTE s polovičným dojazdom. Podľa nemeckého odborníka z ICCT Jana Dornoffa: „Z roku 2026 budú mať zmysel len PHEV s výrazne vyšším elektrickým dojazdom. Je otázne, či sa automobilkám viac oplatí investovať do vývoja takýchto hybridov, alebo rovno zvýšiť podiel čisto elektrických áut.“

Regulačný šok môže poškodiť trh

Automobilky a odborné združenia varujú, že zmena metodiky bez prechodného obdobia môže zničiť dôveru v túto technológiu. Plug-in hybridy podľa nich nie sú prekážkou, ale aktívnou súčasťou cesty k elektromobilite. Ak ich EÚ cez noc odstrihne od výhod, môže to podľa odvetvia narušiť investície, spomaliť dekarbonizáciu a priniesť negatívne dopady aj na trh práce.

Druhé sprísnenie výpočtu príde už v roku 2027 pre novotypované modely a v roku 2028 pre všetky novo registrované PHEV. Aby sa dostali na dnešnú úroveň emisií, budú musieť mať takmer štvornásobný elektrický dojazd. To je technicky aj finančne náročné a čoraz menej výrobcov je ochotných do toho investovať. Už teraz popredné automobilky dali miliardy eur do vyvíja plug-in hybridných technológií, no EÚ by im takýmto nečakaným krokom podpílila konár, ako aj sebe z hľadiska rozvoja elektromobility vo všetkých kľúčových regiónoch.

FonTech

Dni plug-in hybridov sú možno spočítané

Z pohľadu priemernej flotily musí od roku 2025 každý nový automobil vykazovať o 15 % menej CO₂ ako vozidlá medzi rokmi 2021 – 2024. V roku 2030 sa tento cieľ zvýši až na 55 %, čo sa dá zvládnuť prakticky len s elektrickými vozidlami.

Výhod plug-in hybridov zároveň ubúda aj z pohľadu bežných vodičov. Kým kedysi sa plne elektrické autá borili s krátkym dojazdom, slabým výkonom či nulovou ťažnou kapacitou, dnes sa situácia rýchlo mení. Tesla Model Y utiahne 1,6 tony, nový VW ID Buzz GTX až 1,8 tony a elektrické SUV Kia EV9 dokonca 2,5 tony. K tomu sa pridáva pokrok v nabíjacích technológiách, kedy sú batérie schopné nabíjania výkonom 4C a zvládnu doplniť energiu z 10 na 80 % už za 10 minút.

V konečnom dôsledku však rozhodne ekonomika. Výroba batériových elektromobilov sa vďaka veľkým objemom znižuje, komponenty sú lacnejšie a údržba jednoduchšia. Oproti tomu PHEV majú komplikovanú konštrukciu, dve hnacie sústavy a teda aj vyššie servisné náklady. Pre mnohých majiteľov bude ďalšia kúpa plug-in hybridu jednoducho nedávať zmysel. Zdá sa teda, že dlhoročná popularita plug-in hybridov sa blíži k svojmu logickému záveru.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita