Spojené štáty americké uskutočnili prekvapivý letecký útok na tri kľúčové iránske jadrové zariadenia – Fordo, Natanz a Isfahan. Prezident Donald Trump označil útok za „úspešný“ a vyhlásil, že tieto objekty boli „úplne a totálne zničené“. Izrael potvrdil, že bol s USA v „plnej koordinácii“ pri plánovaní útoku, zatiaľ čo Irán priznal zásahy, ale odmietol tvrdenia o veľkých škodách. O podrobnostiach informovalo BBC.

Zaútočili tým najlepším, čo majú

Jedným z cieľov amerického útoku bol Fordo, čo je zariadenie na obohacovanie uránu ukryté hlboko v horách južne od Teheránu. Toto miesto je mimoriadne dôležité pre iránsky jadrový program, keďže jeho umiestnenie pod hrubými vrstvami skál ho robí takmer nepreniknuteľným.

USA pri útoku údajne použili najväčšie „bunker buster“ bomby vo svojom arzenáli – GBU-57 Massive Ordnance Penetrator (MOP). Táto 13-tonová bomba dokáže preniknúť cez 18 metrov betónu alebo až 60 metrov pôdy predtým, než exploduje. Aj napriek tomu však nie je isté, či Fordo úplne zničila.

Podľa dostupných informácií bolo na Fordo zhodných minimálne šesť až dvanásť bômb GBU-57, pričom ďalšie boli použité na Natanz a Isfahán. Súčasťou útoku boli aj Tomahawk riadené strely odpálené z americkej ponorky.

BBC

Cieľmi boli spomínané zariadenia v Natanze a Isfahane, ktoré sú známe ako hlavné centrá iránskeho jadrového výskumu. Iránska organizácia pre atómovú energiu označila útok za „barbarské porušenie medzinárodného práva“ a tvrdí, že zariadenia boli evakuované ešte pred útokom. Iránsky štátny mediálny predstaviteľ Hassan Abedini povedal, že „materiály boli odvezené už dávnejšie“, čím naznačil, že útok nespôsobil vážne škody.

Na druhej strane Trump vo svojom prejave vyhlásil, že „jadrové obohacovacie zariadenia boli úplne a totálne zničené“, no bývalý americký diplomat Mark Kimmitt sa na túto otázku pozerá opatrnejšie. Podľa neho neexistuje spôsob, ako s istotou tvrdiť, že zariadenia boli nadobro zničené.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) informovala, že po útokoch nedošlo k žiadnemu nárastu radiácie. Jej riaditeľ Rafael Grossi zvolal mimoriadne zasadnutie predstavenstva IAEA na pondelok. Saudská Arábia a ďalší regionálni hráči zatiaľ situáciu pozorne sledujú.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi reagoval varovaním, že útok USA bude mať „večné následky“ a Teherán si vyhradzuje „všetky možnosti“ obrany svojej suverenity. V čase niekoľko hodín po útoku Irán odpálil novú vlnu rakiet smerom na Izrael – explózie zaznamenali v Haife, Tel Avive aj Jeruzaleme.

UPOZORŇUJEME, ŽE NASLEDUJÚCE ZÁBERY SÚ IBA SIMULÁCIOU A REKONŠTRUKCIOU ÚTOKU, NIE REÁLNOU UDALOSŤOU.

The artworks of GBU – 57, the world strongest non-nuclear bomb only possed by USA.

Dropped on Iran. pic.twitter.com/QP2H0BdokX

— Wolf Brief (@wolfbrief_) June 22, 2025

Odpoveď Iránu

Ako môže Irán odpovedať? Bezpečnostní experti načrtávajú tri možné scenáre. Prvou možnosťou je nerobiť nič, čo by mohlo zmierniť ďalšie americké útoky a otvoriť dvere späť k diplomacii. Tento krok by však mohol v očiach vlastného obyvateľstva pôsobiť ako slabosť. Druhou možnosťou je rýchla a tvrdá odveta. Irán má stále značný arzenál balistických rakiet a môže cieliť na približne 20 amerických vojenských základní v regióne. Tretia možnosť je odložená pomsta: Irán by mohol počkať, kým sa napätie zmierni, a potom zaútočiť prekvapivo v menej očakávanom čase.

Jedným z hlavných cieľov by mohla byť americká 5. flotila sídliaca v Bahrajne. Irán by mohol tiež ohroziť medzinárodné námorné trasy ako Hormuzský prieliv, ktorým prechádza až 30 % svetovej ropy. Takéto kroky by mohli destabilizovať globálne trhy a prehĺbiť konflikt v celom regióne.

Rozpor republikánov a demokratov

Reakcie americkej politiky sú zmiešané. Republikáni, vrátane senátora Teda Cruza, prezidenta za útoky chvália. Naopak, demokrati ako Hakeem Jeffries varujú pred možným zatiahnutím USA do ďalšej „katastrofálnej vojny“. Bernie Sanders označil útok za „hrubo protiústavný“, keďže prezident nemá právo sám vyhlásiť vojnu, to môže len Kongres. No ako vrchný veliteľ ozbrojených síl môže prezident vykonávať vojenské operácie aj bez formálneho vyhlásenia vojny.

Pozadie konfliktu siaha do 13. júna, keď Izrael spustil prekvapivý útok na desiatky iránskych cieľov s cieľom rozbiť ich jadrový program. Irán na to odpovedal stovkami rakiet a dronov. Trump už dlhšie tvrdí, že Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň, hoci samotný Teherán trvá na tom, že jeho program má čisto mierový charakter.

Zatiaľ čo konflikt naberá na obrátkach, diplomacia visí na vlásku a svet sleduje, či sa podarí zabrániť širšej vojne na Blízkom východe.

Čítajte viac z kategórie: Novinky