Francúzsko v októbri 2025 urýchľuje modernizáciu svojho jadrového odstrašovania. Prezident Emmanuel Macron potvrdil, že prestavba leteckej základne Luxeuil-Saint-Sauveur, vzdialenej len 80 kilometrov od nemeckej hranice, je už v plnom prúde. Do projektu smeruje viac než 1,5 miliardy eur a základňa sa má stať jedným z najmodernejších vojenských centier Európy. Práve odtiaľ majú v budúcnosti operovať nové stíhačky Rafale F5, ktoré ponesú hypersonické jadrové rakety ASN4G.

Vývoj rakety ASN4G pokračuje v testoch kľúčových subsystémov (navádzania a pohonu), pričom prvé ostré skúšky sa očakávajú v najbližších rokoch. Cieľom je, aby systém dosahoval rýchlosť viac než 8 000 km/h a dvojnásobný dolet oproti dnešným francúzskym jadrovým kapacitám. Podľa Macrona má byť nová generácia stíhačiek pripravená na nasadenie do roku 2035, no už teraz je jasné, že Francúzsko stavia základy jadrovej stratégie, ktorá má posilniť nielen jeho vlastnú obranu, ale aj bezpečnostnú autonómiu celej Európy.

Európa sa zbrojí v tieni ruskej agresie

Tento krok je súčasťou širšej stratégie na posilnenie európskej obrany, ktorú Macron presadzuje v reakcii na vojnu na Ukrajine a neistotu ohľadom amerického záväzku voči NATO pod vedením Donalda Trumpa. Macron zdvojnásobil rozpočet na obranu počas svojich dvoch funkčných období a teraz plánuje jeho ďalšie zvýšenie na 3 – 3,5 % HDP, čo je výrazný nárast oproti súčasným 2 %.

Macron taktiež ponúkol možnosť rozšírenia francúzskeho jadrového „dáždnika“ aj na iné európske krajiny, čím chce posilniť bezpečnostné záruky pre svojich spojencov. „Nečakali sme na rok 2022, aby sme si uvedomili, že svet, v ktorom žijeme, je čoraz nebezpečnejší a nepredvídateľnejší. To si vyžaduje inovácie, posilnenie obrany a väčšiu autonómiu,“ vyhlásil Macron počas návštevy základne Luxeuil.

Reprofoto: Reuters/X

Macronov prejav prišiel v rovnaký deň, keď nemecký parlament schválil rozsiahly investičný balík na posilnenie obrany a hospodárskeho rastu. Konzervatívci pod vedením budúceho kancelára Friedricha Merza a Sociálni demokrati Olafa Scholza plánujú odstrániť tzv. „dlhovú brzdu“, ktorá desaťročia obmedzovala vládne výdavky, a vytvoriť 500-miliardový fond na modernizáciu infraštruktúry a obrany.

Merz po hlasovaní vyhlásil: „Nemecko je späť.“ Tento krok bol privítaný aj európskymi lídrami, vrátane Macrona, ktorý počas tlačovej konferencie so Scholzom ocenil nemecké rozhodnutie ako „dobrú správu pre Nemecko aj pre Európu“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen označila schválenie rozpočtu za „jasný signál, že Nemecko je odhodlané masívne investovať do obrany“.

Jadrová sila Európy: Dostatočná alebo nedostatočná?

Napriek týmto investíciám zostáva otázkou, či európske jadrové kapacity dokážu nahradiť prípadné stiahnutie USA zo strategickej obrany kontinentu. Francúzsko má približne 290 jadrových hlavíc, zatiaľ čo Veľká Británia disponuje približne 225 hlavicami, z ktorých je však len 40 okamžite nasaditeľných.

Na porovnanie, Rusko disponuje vyše 5 000 jadrovými hlavicami, pričom najmenej 1 550 je strategicky rozmiestnených. Po tom, čo Moskva v roku 2023 odstúpila od zmluvy New START, rastú obavy, že môže aktivovať ešte väčšiu časť svojho jadrového arzenálu.

Európske krajiny čelia aj technickým obmedzeniam – Francúzsko rozdeľuje svoje jadrové sily medzi ponorky a letectvo, pričom nemá pozemné silá pre jadrové strely. Británia sa spolieha výlučne na flotilu štyroch ponoriek triedy Vanguard, pričom jej jadrové strely Trident sú závislé od americkej technológie.

NATO/YouTube/New Horizon TV/screenshot

Norman Dombey, odborník na jadrové zbrane, konštatuje: „Britský jadrový odstrašujúci prostriedok nie je ani britský, ani nezávislý. Jeho strely aj hlavice závisia od USA.“

Európa na križovatke strategických rozhodnutí

Ak by sa USA skutočne rozhodli obmedziť svoju vojenskú prítomnosť v Európe, Francúzsko a Británia by museli výrazne posilniť svoje kapacity, aby vytvorili vierohodný európsky jadrový štít. V súčasnej situácii však zostávajú iba doplnkom americkej rozšírenej odstrašovacej stratégie.

Zatiaľ čo Macron sa snaží posilniť obranné schopnosti Francúzska a ponúknuť Európe väčšiu bezpečnostnú autonómiu, otázkou zostáva, či ostatné európske krajiny budú ochotné a schopné prispôsobiť sa novej realite geopolitických hrozieb. Rozhodnutia, ktoré európski lídri prijmú v najbližších rokoch, môžu zásadne ovplyvniť bezpečnostnú architektúru kontinentu na nasledujúce desaťročia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky