Nová štúdia vedcov z Keele University naznačuje, že najmenej dve masové vymierania v histórii Zeme mohli byť spôsobené ničivými účinkami blízkych explózií supernov. Tieto extrémne energetické udalosti, ktoré nastávajú pri zániku masívnych hviezd, mohli zničiť ozónovú vrstvu planéty, spôsobiť kyslé dažde a vystaviť život smrtiacej dávke ultrafialového žiarenia, upozorňuje Phys.org.

Naštrbili atmosférickú ochranu

Výskumníci sa domnievajú, že supernovy mohli byť hlavnou príčinou neskorodevónskeho (pred 372 miliónmi rokov) a ordovického (pred 445 miliónmi rokov) vymierania. Ordovické vymieranie viedlo k vyhynutiu približne 60 % morských bezstavovcov v čase, keď bol život prevažne sústredený v oceánoch. Neskorodevónske vymieranie zlikvidovalo približne 70 % všetkých druhov a dramaticky zmenilo biodiverzitu rýb v starovekých moriach a jazerách.

Hoci sa doteraz nepodarilo určiť jednoznačnú príčinu týchto katastrof, mnohé dôkazy naznačujú, že mohli súvisieť s vyčerpaním ozónovej vrstvy. Nová štúdia publikovaná v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society ukazuje, že frekvencia výskytu supernov v blízkosti Zeme zodpovedá načasovaniu týchto masových vymieraní.

Supernovy sú jedny z najenergetickejších explózií vo vesmíre. Nastávajú, keď hviezdy s hmotnosťou mnohonásobne väčšou ako Slnko vyčerpajú svoje palivo, gravitačne skolabujú a následne explodujú. Pri tomto procese sa do vesmíru uvoľní obrovské množstvo energie a ťažkých prvkov, ktoré prispievajú k tvorbe nových hviezd a planét. No ak sa supernova vyskytne príliš blízko planéty, jej účinky môžu byť katastrofálne.

Zároveň sú užitočné

Vedúci autor štúdie, Dr. Alexis Quintana, vysvetľuje: „Supernovy obohacujú medzihviezdne prostredie o ťažké prvky, ktoré sú základom pre vznik nových hviezd a planét. Ak sa však planéta nachádza príliš blízko takejto explózie, môže to mať ničivé dôsledky pre jej atmosféru a život.“

Dr. Nick Wright z Keele University dodáva: „Ak by masívna hviezda explodovala ako supernova v blízkosti Zeme, výsledky by boli pre život katastrofálne. Naša štúdia naznačuje, že presne to sa už v minulosti stalo.“

I. Heywood/SARAO

Výskumníci analyzovali rozloženie masívnych hviezd (známych ako OB hviezdy) v našej Galaxii a uskutočnili cenzus hviezd v okruhu 3 260 svetelných rokov (1 kiloparsek) od Slnka. Tento výskum pomohol určiť rýchlosť výskytu supernov a ich potenciálny vplyv na Zem.

Z týchto údajov vypočítali frekvenciu supernov v okruhu 65 svetelných rokov (20 parsekov) od Zeme a porovnali ju s časovou osou masových vymieraní, ktoré mohli byť spôsobené externými faktormi, ako sú práve supernovy. Výsledky ukázali významnú zhodu medzi časmi supernov a dvoma z piatich hlavných vymieraní v histórii Zeme.

Astronómovia odhadujú, že v galaxiách ako Mliečna cesta dochádza k jednej alebo dvom supernovám za storočie. Našťastie v súčasnosti v blízkosti Zeme neexistuje hviezda, ktorá by mohla explodovať v nebezpečnej vzdialenosti. Najbližší kandidáti, Antares a Betelgeuse, sú od nás vzdialení viac ako 500 svetelných rokov. Podľa počítačových simulácií by supernova v takejto vzdialenosti nemala vážny vplyv na našu planétu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky