Oheň a život sa vyvíjali spoločne 420 miliónov rokov a ekologické mechanizmy regulovali, do akej miery mohli ľudia zasahovať do prírodných ohňov v rámci daných krajinných podmienok. Tento proces sa však podľa expertov dramaticky zrýchlil s masívnym spaľovaním fosílnych palív. Ako upozorňuje LiveScience, ľudstvo mohlo takýmto spôsobom odštartovať éru, ktorú možno nazvať dobou ohňovou, opakom doby ľadovej.

Príroda nebola pripravená

Tento nový typ spaľovania sa vymyká tradičným hraniciam – môže horieť kedykoľvek a kdekoľvek, pričom jeho emisie sa ťažko absorbujú do prirodzených ekosystémov. Spaľovanie fosílnych palív je hlavnou príčinou klimatických zmien, ktoré následne vytvárajú priaznivé podmienky pre ničivé požiare.

Zmena na fosílno-palivovú civilizáciu ovplyvnila aj to, ako ľudia využívajú krajinu, navrhujú mestá, organizujú poľnohospodárstvo, chránia prírodu či vyrábajú a distribuujú energiu. Petrochemikálie sa snažia nahradiť ekologické účinky prirodzeného ohňa, zatiaľ čo energia z fosílnych palív vytláča teplo, svetlo a silu plameňov. Namiesto toho, aby ľudia bojovali proti divokým požiarom kontrolovaným vypaľovaním, moderná spoločnosť na ne útočí priemyselným ohňom – pomocou čerpadiel, motorov, buldozérov a lietadiel.

Táto „pyrotransformácia“ vytvára vzájomné pôsobenie dvoch typov horenia – požiarov v živej krajine a požiarov spaľujúcich fosílne palivá. Niekedy sú v konflikte, inokedy spolupracujú, no čoraz častejšie sa pretínajú s katastrofálnymi dôsledkami. Tak, ako elektrické vedenia spôsobili množstvo ničivých požiarov, aj tieto dva svety ohňa sa neustále stretávajú s fatálnymi následkami.

Pixabay

Hrozba rastúcich požiarov spôsobených zmenami vo využívaní pôdy bola zrejmá ešte predtým, ako sa v 90. rokoch klimatická zmena stala kľúčovou témou. Už pred vyše 50 rokmi americké úrady uznali, že odstraňovanie prirodzeného ohňa má negatívne dôsledky, a preto zaviedli politiky na jeho opätovné využívanie. Napriek tomu však „zlý oheň“ stále prevláda nad „dobrým ohňom“.

Nová éra ohňa

Požiar nemožno redukovať na jedinú príčinu – je to fenomén, ktorý syntetizuje všetky faktory okolo seba. Je ako autonómne vozidlo, ktoré sa rúti krajinou a reaguje na všetky prekážky – či už ide o ostrú zákrutu v podobe klimatickej zmeny, križovatku medzi mestom a vidiekom alebo nebezpečné pozostatky minulých zásahov, akými sú výruby, invázne trávy či po-požiarové prostredie.

V USA táto pyrotransformácia vyvolala vlnu extrémnych požiarov v období kolonizácie – požiare, ktoré boli niekoľkonásobne rozsiahlejšie a smrteľnejšie než tie v súčasnosti. Odlesňovanie a lesné hospodárenie vytvorili podmienky pre sériu obrovských požiarov na prelome 19. a 20. storočia – v záverečnej fáze Malej doby ľadovej.

Podľa expertov tak Zem vstupuje vplyvom ľudskej činnosti do doby ohňovej, označovanej ako pyrocén. Nejde pochopiteľne o oficiálne uznaný termín, rovnako ako aj antropocén, avšak následky ľudstva nemožno poprieť a neprestávajú sa zhoršovať.

Vážne ohrozujú aj naše zdravie

Ako dokazuje viacero štúdií, klimatické zmeny nepríjemne ovplyvňujú aj ľudské zdravie a spôsobujú častejšie objavovanie sa niektorých ochorení. Okrem schizofrénie či Alzheimera spôsobujú horúčavy čoraz častejšie aj migrény, porážku, meningitídu, epilepsiu, Parkinsona či dokonca roztrúsenú sklerózu. Vývoj človeka prebehol v Afrike a ideálnou teplotou je pre nás od 20 do 26 °C a vlhkosť vzduchu od 20 do 80%, avšak v meniacej sa klíme majú naše mozgy problém regulovať svoju teplotu.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP