Budú potrebovať každé euro. Európa nechce zaostať za NASA a Čínou, chystá nové vesmírne misie

Európska vesmírna agentúra (ESA) sa pripravuje na ambicióznu budúcnosť vo vedeckom výskume vesmíru. Na najbližšom ministerskom stretnutí, ktoré sa uskutoční v novembri, plánuje agentúra požiadať členské štáty o mierne navýšenie rozpočtu na vedecké programy, upozorňuje SpaceNews. Tento krok je kľúčový pre financovanie projektov, ktoré môžu definovať podobu vesmírneho výskumu na nasledujúce desaťročia.

Pomôže aj malé zvýšenie

Riaditeľka vedeckých programov ESA, Carole Mundell, zdôrazňuje, že navrhované zvýšenie je len 1 % z celkového rozpočtu agentúry, no má zásadný význam. „Každé euro investované do týchto programov prinesie významné výsledky,“ tvrdí Mundell.

Jedným z kľúčových projektov je misia na Enceladus, mesiac Saturnu. Južný pól tohto mesiaca je považovaný za miesto, kde by mohla sonda odobrať vzorky materiálu z podpovrchového oceánu, ktorý môže byť potenciálne obývateľný. Táto misia je plánovaná na rok 2052, pričom technologický vývoj musí začať už v roku 2025.

ESA zároveň pokračuje vo viacerých medzinárodných spoluprácach, vrátane NASA a JAXA, a efektívne využíva existujúce zdroje. Príkladom je misia JUICE, ktorá po uvoľnení rezerv umožnila predĺženie životnosti desiatich ďalších vedeckých projektov.

Ohromné množstvo misií

Hoci je financovanie vedeckých programov ESA povinné pre všetkých 23 členských štátov, jeho zvýšenie vyžaduje jednohlasné schválenie. Mundell preto aktívne rokuje s jednotlivými členskými štátmi, aby vysvetlila význam plánovaných projektov.

ESA

ESA sa podieľa na mnohých dôležitých projektoch vo vesmíre, ako je napríklad JUICE mieriaca k mesiacom Jupiteru, Copernicus pomáhajúci v monitoringu našej planéty či ExoMars, v rámci ktorej sa vedci snažia hľadať život na Marse. Okrem toho sa naša medzinárodná vesmírna agentúra zaoberá aj rôznymi ďalšími medzinárodnými spoluprácami, ako je lunárny program Artemis, ktorý má za cieľ dostať ľudí naspäť na povrch Mesiaca.

Za rok 2025 minie ESA na vedu 654 miliónov eur, čo je približne 8,5 % jej celkového rozpočtu. Faktom je, že Európa potrebuje inovovať aj v oblasti raketových technológií, keďže tu zásadne zaostávame napríklad za Spojenými štátmi, ktoré už roky využívajú obzvlášť lacné opakovateľne použiteľné rakety Falcon 9. Testom už prešiel aj New Glenn, ktorý má takisto zvládať pristávať a vo vývoji je dokonca Starship, najväčšia raketa v histórii a potenciálne aj jedna z najlacnejších v prepočte na hmotnosť nákladu. Obdobná raketa v Európe je zatiaľ v nedohľadne.

Čítajte viac z kategórie: Novinky