V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európa má podľa analytikov technickú kapacitu nahradiť ruský plyn aj ropu. Skutočný problém už dnes neleží v dostupnosti surovín, ale v cene, ktorú za ne zaplatia domácnosti a priemysel. Čoraz väčšia orientácia na skvapalnený zemný plyn (LNG) totiž robí európsky trh citlivejším na globálne výkyvy.

Otázka energetickej bezpečnosti zostáva v Európe jednou z kľúčových tém aj po posledných rokoch otrasov na trhu. Kým v minulosti dominovala obava z fyzického nedostatku plynu či ropy, dnes sa diskusia presúva inam. Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa vie Európa ruské energie nahradiť, no za cenu vyšších nákladov.

Vieme sa odstrihnúť aj od ruskej ropy, aj od ruského plynu z technického hľadiska, čiže problém by nemal byť objem a problém bude cena,“ uviedol Pánis v podcaste SITA Má to Filipa.

Toto je dôležitý odkaz pre Slovensko. Hoci sa často rieši samotná bezpečnosť dodávok, pre bežných ľudí je rozhodujúcejšie niečo iné, teda výška účtov za kúrenie a elektrinu. Pre firmy zas ide o konkurencieschopnosť výroby, keďže drahšie energie sa premietajú do cien produktov aj služieb. Ak sa podľa analytika obmedzuje počet dodávateľov, klesá konkurencia. Výsledkom býva rast cien. Práve plyn je v tomto smere obzvlášť citlivý.

LNG nás naviazal na svetový trh

Po utlmení ruských dodávok sa veľká časť Európy obrátila na LNG, teda plyn dovážaný loďami. Tento model síce výrazne pomohol stabilizovať zásobovanie, no zároveň priniesol novú závislosť – nie na jednom štáte, ale na globálnom trhu. „LNG plyn znamená v podstate expozíciu na svetový trh,“ upozornil Pánis.

V praxi to znamená, že ceny v Európe ovplyvňuje oveľa viac faktorov než kedysi. Nestačí sledovať len situáciu na kontinente. Dôležité sú aj hurikány v USA, problémy v lodnej doprave, napätie na Blízkom východe či dopyt v Ázii.

Zásobníky plynu.
Freepik (Úprava redakcie)

Práve ázijské ekonomiky môžu podľa neho predstavovať silného konkurenta. Ak časť dodávok z Kataru alebo Perzského zálivu vypadne, zákazníci v Ázii sa presunú k americkému LNG. Európa potom musí o tie isté objemy súťažiť.

My ako Európa sa budeme s Áziou biť o americký LNG plyn, čo automaticky bude tlačiť ceny na vyššie úrovne,“ dodal analytik. Pre európsky priemysel je to pritom zásadná správa. Vyššie a nestabilnejšie ceny energií totiž oslabujú fabriky v porovnaní s USA či Áziou, kde môžu mať podniky lacnejšie vstupy.

Technologická pasca

Prechod na LNG nie je len o výmene dodávateľa, ale o kompletnej zmene logistického modelu, ktorá so sebou nesie vysokú „technologickú prirážku“. Na rozdiel od potrubného plynu, ktorý pod tlakom prúdi priamo k spotrebiteľovi, si LNG vyžaduje energeticky náročný proces skvapalňovania pri teplote -162°C, prepravu v špeciálnych tankeroch a následnú spätnú splynovaciu procedúru v termináloch.

Každý tento krok predstavuje dodatočný náklad a technologické riziko, ktoré v konečnom dôsledku platí európsky odberateľ. Európa sa tak ocitla v situácii, kde bezpečnosť dodávok vykúpila fixovaním sa na nákladovo najnáročnejšiu formu distribúcie plynu.

Ilúzia diverzifikácie a globálna aukcia

Hoci sa LNG často prezentuje ako nástroj energetickej slobody, v skutočnosti voviedol Európu do neustálej „globálnej aukcie“. Pri potrubnom plyne boli vzťahy definované dlhodobými kontraktmi a pevnou infraštruktúrou, čo zaručovalo relatívnu stabilitu. Trh s LNG je však dynamický a premenlivý – tanker s nákladom môže v priebehu plavby zmeniť kurz, ak kupca v Ázii ponúkne o niečo vyššiu sumu.

Európsky priemysel sa tak stal rukojemníkom hospodárskeho cyklu v Číne či Indii. Akonáhle ázijský dopyt ožije, Európa musí buď preplatiť konkurenciu, alebo čeliť riziku, že strategické zásoby nebudú naplnené včas.

Skryté riziká „plávajúcej“ bezpečnosti

Zradnosť orientácie na LNG spočíva aj v zraniteľnosti námorných trás a strategických uzlov. Zatiaľ čo potrubia sú statické a hlboko zakopané, dodávky LNG závisia od priechodnosti úzkych morských prielivov a stability v prístavoch. Akýkoľvek konflikt na Blízkom východe alebo technický problém v kľúčovom exportnom termináli v USA okamžite vystrelí ceny na európskej burze nahor.

Európa tak vymenila závislosť od politických rozhodnutí jedného monopolného dodávateľa za závislosť od nepredvídateľných vrtochov počasia, pirátstva a globálnej námornej logistiky, čo vnáša do energetického plánovania podnikov nevídanú mieru neistoty.

Potrubný plyn

Pánis tvrdí, že nižší podiel LNG a vyšší podiel klasického potrubného plynu by znamenal nižšie ceny aj menšiu volatilitu. Dnes Európa získava potrubný plyn najmä z Nórska a severnej Afriky, zatiaľ čo ruský potrubný plyn má už len okrajový význam.

Podľa neho práve väčšia konkurencia medzi rôznymi zdrojmi dokáže ceny stláčať nadol. Odkázal pritom aj na analýzy veľkých bánk ako Goldman Sachs či J.P. Morgan, ktoré hovoria, že menší podiel LNG dovozov môže znamenať lacnejší plyn pre priemysel aj domácnosti.

Za ideálny stav označil situáciu, v ktorej by si európsky zákazník mohol vyberať medzi viacerými silnými dodávateľmi. Inými slovami, aby o Európu súťažili rôzne zdroje a ceny tlačili smerom nadol.

plynovod a ludia
PGNiG

Západ Európy nakupuje ruský LNG ďalej

Zaujímavým momentom je aj to, že diskusia o ruskej energii sa často sústreďuje na krajiny strednej Európy, no menej sa hovorí o západnej časti EÚ. Pánis pripomenul, že veľkými odberateľmi ruského LNG boli Španielsko, Francúzsko a Belgicko, ktoré podľa neho dovozy medziročne zvýšili.

Dôvod je jednoduchý: energetická politika sa v kríze často riadi pragmaticky. Krajiny riešia najmä cenu, dostupnosť a stabilitu dodávok. Ideológia ide bokom, keď hrozí nedostatok alebo prudké zdražovanie.

Pre Európu tak ostáva hlavná výzva nezmenená. Nestačí mať plyn k dispozícii. Kľúčové bude, či ho bude možné dlhodobo nakupovať za cenu, ktorú zvládnu domácnosti aj priemysel.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP