Švajčiarsko sa ocitla pod paľbou kritiky po tom, čo sa ukázalo, že štátna inštitúcia minulý rok úmyselne utajila výsledky štúdie, ktorá potvrdila ekologický prínos prechodu z áut so spaľovacím motorom na elektromobily. O ututlaní a celom probléme informoval portál Electrek, ktorý nadviazal na zistenia švajčiarskeho investigatívneho média Republik.

Prípad dnes pôsobí ešte citlivejšie než v čase, keď sa o ňom začalo hovoriť. Švajčiarsko už má za sebou rok 2025, v ktorom chcelo dostať podiel plug-in áut medzi novými registráciami na 50 %. Tento cieľ sa však nepodarilo splniť.

Podľa švajčiarskeho združenia dovozcov áut Auto-Schweiz dosiahli batériové elektromobily a plug-in hybridy v roku 2025 približne 34 % nových registrácií, pričom samotné odvetvie dnes hovorí o tom, že hranica 50 % je realistickejšia až okolo roka 2030.

Vyšla ich na 118-tisíc eur

Švajčiarsky Federálny úrad pre energetiku (SFOE) si v roku 2022 objednal od renomovanej výskumnej spoločnosti Infras analýzu, ktorá mala odpovedať na zdanlivo jednoduchú otázku: kedy je z klimatického hľadiska zmysluplné nahradiť benzínové alebo naftové auto elektrickým vozidlom.

Štúdia, ktorá stála 118-tisíc eur, priniesla jasné výsledky: vymeniť viac ako 90 % existujúcich áut so spaľovacím motorom za rovnako veľké elektromobily by znamenalo okamžité zníženie emisií CO₂. Samozrejme, s výnimkou vozidiel, ktoré takmer nikdy neopustia garáž. Napriek tomu, že výsledky boli známe už na jeseň 2024, úrad sa rozhodol štúdiu nezverejniť.

Jediný dôvod, prečo sa o nej dnes vie, je dôsledná práca investigatívneho portálu Republik, ktorému sa dokument podarilo získať vďaka zákonu o slobodnom prístupe k informáciám.

Unsplash/Markus Spiske

Vraj citlivá téma

Keď novinári zisťovali, prečo štúdia nikdy neuzrela svetlo sveta, odpoveď Federálneho úradu pre energetiku znela: majú pochybnosti o jej výsledkoch. Avšak e-maily medzi zamestnancami úradu, ktoré získal Republik cez ďalšie informačné žiadosti, odhaľujú úplne iný príbeh. Projektová manažérka už začiatkom decembra 2024 označila tému za „potenciálne citlivú“ a vyjadrila obavy, že odporúčania by mohli byť nesprávne interpretované v čase, keď je federálna administratíva vnímaná čoraz negatívnejšie.

Vedúci komunikácie úradu dokonca označil celú štúdiu za „čisto akademickú“ a dodal, že ľudia aj tak nebudú meniť svoje päťročné spaľovacie auto za elektromobil len kvôli klíme. Navyše, podľa neho bolo nutné predísť tomu, aby úrad pôsobil elitársky – v štýle „ak nemáte chlieb, jedzte koláče“.

Celá situácia pôsobí absurdne, keďže účelom štúdie bolo dať verejnosti objektívnu informáciu o klimatickom prínose výmeny staršieho vozidla za elektromobil. No keď už výsledky nepasovali do politického alebo verejného rámca, jednoducho sa ich rozhodli ignorovať. A to aj napriek tomu, že v súčasnosti má Švajčiarsko oficiálny cieľ, aby 50 % predaných nových áut v roku 2025 boli elektromobily. Aktuálne je tento podiel na úrovni iba okolo 30 %.

V roku 2026 je tento rozpor ešte viditeľnejší. Švajčiarsko síce naďalej pokračuje v podpore elektromobility a pôvodná Roadmap Electromobility 2025 počítala s tým, že plug-in vozidlá budú tvoriť polovicu nových registrácií, realita však zostala nižšie. Namiesto 50 % sa krajina dostala približne na 34 %. To neznamená, že elektromobilita vo Švajčiarsku zlyhala, ale ukazuje to, že štát mal v rukách štúdiu, ktorá mohla verejnej debate pomôcť práve vo chvíli, keď sa trh dostával do politicky citlivého bodu.

Volkswagen

Európa medzitým zrýchľuje

Zaujímavé je, že kým Švajčiarsko riešilo vlastnú opatrnosť a obavy z verejnej reakcie, európsky trh s elektromobilmi sa v roku 2026 opäť rozbehol. Podľa aktuálnych dát agentúry Reuters za prvý štvrťrok 2026 rástli predaje batériových elektromobilov vo veľkých európskych trhoch medziročne o desiatky percent a v marci tvorili v EÚ a krajinách EFTA viac ako 20 % nových registrácií.

Tento kontext je dôležitý, pretože mení optiku celého prípadu. Nejde len o starú úradnícku chybu z rokov 2024 a 2025. Ide o príklad toho, ako môže štát sám oslabiť dôveru vo vlastnú klimatickú politiku, ak verejnosti neukáže dáta, ktoré si sám objednal a zaplatil.

Zatlačila ich ropa?

Zostáva teda otázka. Ak má štúdia jasnú odpoveď, ktorú si zadala sama vláda, prečo ju potom nepoužije ako nástroj na vzdelávanie a podporu udržateľnej mobility? Odpoveď pravdepodobne tkvie v kombinácii obáv z reakcií verejnosti, byrokratickej opatrnosti a možno aj tlaku rôznych lobistických skupín.

„Značná časť bohatstva štátov vznikla vďaka fosílnym palivám. A keďže hlavným domácim produktom Švajčiarska je manipulácia s peniazmi, je možné, že nejaký ‘ropný štát’ zatlačil túto štúdiu do zásuvky,“ napísal múdry komentár jeden z komentujúcich a odhalil potenciálny dôvod ututlania.

Toto tvrdenie, samozrejme, zostáva skôr ostrým komentárom než dokázaným faktom. Na pochopenie kauzy však ani nepotrebujeme konšpiračný scenár. Úplne stačí predstava úradu, ktorý sa zľakol vlastných dát, pretože výsledok mohol vyvolať politickú búrku.

Bez ohľadu na zákulisné dôvody však prípad ukazuje, že ani v roku 2026 ešte stále nie je samozrejmé, že vedecké poznatky budú automaticky viesť k informovaným rozhodnutiam. Dokonca ani v krajine známej svojou precíznosťou a transparentnosťou.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita