Afrika sa môže rozpadávať rýchlejšie, než si vedci doteraz mysleli. Nový výskum upozorňuje na dramatické zmeny pod povrchom východnej časti kontinentu, kde sa zemská kôra stenčuje do kritického bodu. Práve tento proces môže byť predzvesťou budúceho vzniku nového oceánu.

Vedci sa zamerali na oblasť Turkanského riftu, ktorý sa rozprestiera medzi Keňou a Etiópiou. Ide o súčasť rozsiahleho Východoafrického riftového systému, jedného z najvýznamnejších geologických útvarov planéty. Tento systém sa tiahne od etiópskej Afarskej depresie až po Mozambik a postupne oddeľuje africkú tektonickú platňu od somálskej a arabskej.

Výsledky štúdie publikovanej v prestížnom časopise Nature Communications, na ktoré upozornil portál Science Daily, ukazujú, že proces rozdeľovania kontinentu je v tejto oblasti pokročilejší, než sa predpokladalo. Zemská kôra sa tu totiž stenčila omnoho výraznejšie, čo môže znamenať, že Afrika sa v geologickom horizonte už vydala na cestu k budúcemu rozdeleniu.

Turkanský rift je pritom známy nielen geologickou aktivitou, ale aj mimoriadne bohatými nálezmi fosílií našich dávnych predkov. Vedci teraz tvrdia, že oba javy spolu môžu úzko súvisieť.

V oblasti sa africká a somálska platňa od seba vzďaľujú rýchlosťou približne 4,7 milimetra za rok. Hoci ide o zanedbateľné tempo z pohľadu človeka, v miliónoch rokov ide o silu schopnú pretvoriť celý kontinent.

Alarmujúca úroveň

Tím výskumníkov analyzoval kvalitné seizmické dáta a pomocou nich zmapoval podzemné vrstvy aj hrúbku kôry pod riftom. Zistenia boli prekvapivé.

„Zistili sme, že rozťahovanie v tejto zóne je pokročilejšie a kôra je tenšia, než si ktokoľvek uvedomoval,“ uviedol hlavný autor štúdie Christian Rowan z Columbia University. „Východná Afrika sa v procese rozpadu dostala ďalej, než sme si mysleli.“

V centrálnej časti riftu má kôra hrúbku iba približne 13 kilometrov. V okolitých oblastiach presahuje 35 kilometrov, čo je bežná hodnota pre kontinentálnu kôru. Takýto prudký rozdiel vedci označujú ako „necking“, teda zaškrtenie.

Pri tomto procese sa kôra v strede rozťahuje, stenčuje a zároveň slabne. Čím je tenšia, tým ľahšie pokračuje ďalšie trhanie povrchu.

„Dosiahli sme kritický prah rozpadu kôry,“ vysvetlila spoluautorka výskumu Anne Bécel, geofyzikálka z Lamont-Doherty Earth Observatory. „Myslíme si, že práve preto je oblasť náchylnejšia na ďalšie oddeľovanie.“

Val Rime/Wikimedia Commons

Môže vzniknúť nový oceán

Turkanský rift sa začal otvárať približne pred 45 miliónmi rokov. Samotné výrazné stenčovanie kôry sa však podľa vedcov rozbehlo až po intenzívnej vulkanickej aktivite pred asi 4 miliónmi rokov.

Ak bude proces pokračovať, v ďalšej fáze môže dôjsť k takzvanej oceanizácii. To znamená, že cez vzniknuté trhliny začne vystupovať magma, vytvorí nové oceánske dno a priestor môže neskôr zaplaviť voda z Indického oceánu.

Nejde teda o scenár blízkej budúcnosti, ale o proces rozložený na milióny rokov. Napriek tomu vedci tvrdia, že dnes máme jedinečnú možnosť sledovať mechanizmus, ktorý v minulosti formoval mnohé oceány a kontinenty.

„V podstate sedíme v prvom rade pri pozorovaní kritickej fázy riftovania, ktorá zásadne formovala všetky roztrhnuté okraje kontinentov na svete,“ povedal spoluautor štúdie Folarin Kolawole.

Archív ľudstva

Objav má aj nečakaný presah do paleoantropológie. Turkanský región patrí k najbohatším miestam na nálezy hominínov. Za posledné 4 milióny rokov tu vedci objavili viac než 1 200 fosílií, čo predstavuje približne tretinu všetkých afrických nálezov našich predkov.

Doteraz sa často predpokladalo, že práve táto oblasť bola výnimočným centrom ľudskej evolúcie. Nová štúdia však ponúka inú interpretáciu.

Po vulkanickej aktivite a následnom poklese terénu sa v riftovej panve začali rýchlo ukladať jemné sedimenty. Tie vytvorili ideálne podmienky na zachovanie kostí a ďalších pozostatkov.

„Podmienky boli správne na zachovanie súvislého fosílneho záznamu,“ uviedol Rowan.

Čítajte viac z kategórie: Novinky