Vedci objavili najstarší kus našej planéty, ktorým je mikroskopický kryštál zirkónu, starý približne 4,4 miliardy rokov. Významný nález bol ukrytý v skalnatej oblasti Jack Hills v západnej Austrálii. Malý fragment starovekého kryštálu poskytuje vzácny pohľad na to, ako vyzerala Zem krátko po svojom vzniku. Je takmer neviditeľný, ale jeho vek z neho tvorí v podstate časovú kapsulu z obdobia, keď sa formovala skorá zemská kôra. O téme informoval portál IFLScience.

Mení pohľad na vznik Zeme

Zem vznikla približne pred 4,54 miliardy rokov. Na samom začiatku bola ohnivou guľou, ktorá sa zrodila po kolízii ranej Zeme s telesom vo veľkosti Marsu. Obrovský náraz viedol k vzniku Mesiaca, Zem však zostala rozžeravená a práve preto je objav 4,4 miliardy rokov starého zirkónu tak prekvapujúci. Jeho vek naznačuje, že planéta sa ochladila a stuhla rýchlejšie, než si to vedci pôvodne mysleli.

„To potvrdzuje náš názor, ako sa Zem ochladzovala a stala sa obývateľnou. Môže nám to tiež pomôcť pochopiť, ako by sa vytvorili iné obývateľné planéty,“ uviedol vo vyhlásení profesor John Valley, geochemik z Univerzity vo Wisconsine-Madison.

John Valley/University of Wisconsin-Madison

Mikroskopický kryštál ako časová kapsula

Zirkóny vznikajú pri ochladzovaní magmatických hornín a majú výnimočnú schopnosť prežiť miliardy rokov. Sú mimoriadne odolné voči teplotám a tlakom, a preto si dokážu uchovať informácie o svojom vzniku aj napriek dramatickým geologickým zmenám.

Podľa vedcov zirkón z Jack Hills vznikol len 160 miliónov rokov po vzniku Slnečnej sústavy, čo z neho robí výnimočne dôležitý artefakt. Je dôkazom, že Zem už v tomto období mala pevný povrch a mohla hostiť kvapalnú vodu, ktorá je základom pre život.

Zem bola zostavená z množstva heterogénneho materiálu zo slnečnej sústavy. Naše vzorky vznikli po ochladení magmatických oceánov a dokazujú, že tieto udalosti boli veľmi skoro,“ dodal Valley.

Výskum bol uverejnený v časopise Nature Geoscience v roku 2014. Zirkón je síce najstarším známym kusom Zeme, avšak najstarší materiál nájdený na Zemi má ešte viac rokov. Ide o drobné zrnká medzihviezdneho prachu z meteoritu Murchison, ktorý dopadol v roku 1969 v austrálskej Viktórii. Fragmenty sú staré 5 až 7 miliárd rokov a pochádzajú z čias, keď Mliečna cesta prechádzala obdobím intenzívnej tvorby hviezd.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú