Vesmírne sondy Voyager 1 a Voyager 2, ktoré v rokoch 2012 a 2018 vstúpili do medzihviezdneho priestoru sa nachádzajú v poslednej fáze svojej cesty. Tieto priekopnícke zariadenia, ktoré odštartovali v roku 1977 s cieľom preskúmať vonkajšie planéty slnečnej sústavy už dávno prekročili svoje pôvodné poslanie. Dnes sú od Zeme vzdialené 138 AU (Voyager 2) a 166 AU (Voyager 1) a pokračujú vo svojej púti priestorom mimo hraníc heliosféry. Na tému upozornil portál Futurism.

Energia ubúda

Na rozdiel od satelitov v blízkosti Zeme, ktoré môžu využívať slnečné panely, Voyagere čerpajú energiu z rádioizotopového termoelektrického generátora (RTG). Tento systém premieňa teplo z rozpadu plutónia-238 na elektrickú energiu. No po viac ako štyroch desaťročiach sa zásoby energie rýchlo míňajú. Sonda každoročne stráca približne štyri watty výkonu, čo núti vedcov postupne vypínať vedecké prístroje, aby udržali kľúčové systémy v prevádzke.

Sonda Voyager 1
NASA

Technické výzvy a komunikácia

Nízke úrovne energie spôsobujú čoraz častejšie problémy. Voyager 1 napríklad nedávno v októbri dočasne „stíchol“ a NASA s ním stratila spojenie. Komunikáciu sa podarilo obnoviť až 18. novembra. Tento incident však podčiarkuje, aké krehké sú systémy sondy po tak dlhom čase. Zaujímavé je, že problémy s energiou neboli výnimočné – už v marci poslal Voyager 1 na Zem nezmyselné údaje, čo prinútilo inžinierov hľadať kreatívne riešenia.

Voyager 2 takisto čelil technickým problémom, vrátane výpadku komunikácie. Hoci sa väčšinu týchto výziev podarilo prekonať, oba Voyagre sú čoraz bližšie k definitívnemu koncu svojej misie.

Sonda Voyager 1 (zdroj: NASA / JPL-Caltech)
Sonda Voyager 1 (zdroj: NASA / JPL-Caltech)

Vedci dúfajú, že obe sondy vydržia aspoň do svojho 50. výročia v roku 2027. Ak sa to podarí, Voyagre oslávia neuveriteľných päť dekád prieskumu vesmíru, počas ktorých priniesli revolučné poznatky o heliopauze a medzihviezdnom priestore.

Nezmazateľný odkaz

Voyager 1 a 2 sú nielen technickými zázrakmi, ale aj kultúrnymi symbolmi. Ich priekopnícka misia poskytla prvé priame údaje o hraniciach Slnkom ovplyvneného priestoru, pričom ich prístroje zaznamenali dôležité zmeny v prúdení slnečného vetra a magnetického poľa.

„Myslím, že sme všetci šťastní a spokojnú, že Voyagery fungujú dostatočne dlho na to, aby dosiahli tento míľnik,“ uviedla Suzanne Dodd, projektová manažérka misie Voyager. „Teraz sa tešíme na to, čo sa ešte môžeme dozvedieť z dát, ktoré prichádzajú spoza heliopauzy.“

Hoci dni týchto sond sú už zrejme „zrátané“, ich odkaz bude žiť ďalej – ako jedny z najodvážnejších prieskumných misií, ktoré nám ukázali hranice nášho slnečného systému a otvorili cestu k lepšiemu pochopeniu vesmíru.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú