Mnohí o nej ani netušia. Štvrtina Slovákov zvažuje, že bude platiť novou hotovosťou

V nasledujúcom texte boli použité materiály TASR.

Približne štvrtina Slovákov by zvážila používanie digitálneho eura. Záujem o túto novú formu platidla rastie najmä medzi mladšími a vzdelanejšími ľuďmi. Štúdia analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) naznačuje, že aj napriek čiastočnému povedomiu o digitálnom eure, mnohí ešte nemajú jasnú predstavu ako by ho mohli v bežnom živote využiť.

Podľa údajov z prieskumu má približne 34 % opýtaných Slovákov základné povedomie o digitálnom eure. O využití tejto formy meny uvažuje asi 26 % respondentov, zatiaľ čo 16 % si nie je istých, či by našli pre digitálne euro reálne využitie. Vzhľadom na to, že zatiaľ prebieha len prípravná fáza projektu a detailná informačná kampaň nebola spustená, sú tieto údaje podľa analytikov očakávané.

Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť ako verejnosť vníma tento typ digitálnej meny. Na základe toho chcú prispôsobiť ďalšie kroky pri jeho zavádzaní. Analytici NBS veria, že pochopenie verejných postojov umožní vytvoriť riešenie, ktoré bude lepšie reflektovať požiadavky spotrebiteľov.

Prípravná fáza projektu a očakávania verejnosti

Projekt digitálneho eura je aktuálne v štádiu prípravy, ktorá potrvá dva roky. Počas tohto obdobia skúmajú centrálne banky v eurozóne spolu s Európskou centrálnou bankou (ECB) možnosti technickej realizácie a nastavenia parametrov tohto digitálneho doplnku k hotovosti.

Na základe štúdie zaujíma digitálne euro predovšetkým mladších používateľov, pričom ich náklonnosť k používaniu ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako dôvera v centrálnu banku či názor na hotovosť. Respondenti, ktorí sa prikláňajú k liberálnym hodnotám, prejavujú väčší záujem o digitálnu menu. Tí, ktorí majú skepticizmus voči Európskej únii, sú voči tejto forme meny rezervovanejší.

Freepik (Úprava redakcie)

Súkromie a bezpečnosť sú prioritou

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že pre Slovákov sú pri digitálnom eure kľúčové aspekty ako súkromie a bezpečnosť transakcií. Väčšina respondentov by bola ochotná do digitálnej meny umiestniť maximálne 20 % zo svojho čistého mesačného príjmu, čo naznačuje, že pre mnohých je digitalizácia financií zatiaľ len doplnkovou možnosťou, nie hlavným spôsobom platby.

NBS upozorňuje, že záujem Slovákov o používanie digitálneho eura je v porovnaní s inými krajinami, ako je Rakúsko či Holandsko, pomerne nižší. Tento rozdiel je podľa odborníkov konzistentný aj s rozdielmi vo finančnej gramotnosti medzi jednotlivými štátmi. Výsledky sú zároveň cenným ukazovateľom, na ktorých oblastiach finančného vzdelávania by mohli finančné inštitúcie na Slovensku v budúcnosti pracovať.

Vzhľadom na pripravovanú informačnú kampaň a pokračujúce technické práce sa však dá očakávať, že záujem a informovanosť o digitálnom eure budú časom rásť.