Vedec z NASA pre FonTech: Vesmír musíme kolonizovať. Tam, kde hľadáme život, nájdeme len smrť (analýza)
Mars a Mesiac. Dva tajomné svety, ktoré lákajú ľudstvo dlhé dekády. Priťahujú nás svojim potenciálom pre budúce generácie či tajomnom z hľadiska nezodpovedaných otázok. Ale kam by sa mali ľudia skutočne vydať a započať novú kapitolu civilizačného vývoja?
Vybrať si červenú planétu vzdialenú 55 – 400 miliónov km od Zeme alebo najbližšie vesmírne teleso bez známok života? Ani jedna z možností nevyzerá lákavo, ale s každodenným technologickým pokrokom nastal čas sa rozhodnúť a zadefinovať si, kam by ľudstvo malo skutočne smerovať a kde nás namiesto života čaká len smrť.
Ohľadom tejto fascinujúcej témy FonTech.sk kontaktoval bývalého astronóma NASA Petra Vereša, ktorý zasvätil život vesmíru pred 20 rokmi a počas tohto obdobia objavil stovky asteroidov. Dnes pôsobí na Harvarde, kde ako pracovník stále dohliada na „pokojný sled udalostí“ až za hranice exosféry. Za ňou sa totiž skrýva veľa neprebádaného a spoločne ti prinášame analýzu dvoch veľmi podstatných miest vo vesmíre, kde budú prvé kroky ľudí smerovať v blízkej budúcnosti.
Voda
Na Zemi problém s vodou nikdy nebude, hoci sú krajiny, ktoré pomoc potrebovať budú, ale na iných kontinentoch jej bude vždy dostatok. Čerpať ju môžeme aj z oceánov, ale ak si porovnáme Mars a Mesiac, kde nájdeme viac vody a k čomu bude slúžiť?
Mars
Podľa súčasných vedeckých poznatkov vieme potvrdiť, že na Marse je viac vody ako na Mesiaci. Vyskytuje sa v pevnom skupenstve a dostať sa k nej nebude vždy ľahké. „Hovorí sa, že keby sa nejako podarilo otepliť Mars a vytvoriť mu akú-takú atmosféru, tej vody je tam toľko, že Mars by mohol byť pokrytý niekoľkými metrami vody,“ doplnil Peter Vereš. Voda na Marse sa nachádza v zamrznutej forme, väčšinou hlboko pod povrchom. Na južnom a severnom póle sa vodný ľad nachádza doslova na povrchu, často pokrytý len tenkou vrstvou prachu.
Voda na Marse je viazaná prevažne v kryosfére (vo forme permafrostu a polárnych čapiek) ako ľad alebo malá časť v atmosfére ako vodná para. Vedci odhadujú, že kapacita zadržiavania vody na Mesiaci je približne 40 000 kilometrov štvorcových mesačného povrchu. Nájdeme ju iba na dne impaktných kráterov v oblasti pólov, kde nikde nedopadne slnečné svetlo.
Jedným z takýchto miest je veľká planina Utopia Planitia, kde sa historicky prvýkrát dotkol marťanského povrchu model Viking 2 od NASA v septembri 1976. V máji 2021 tam pristál aj čínsky modul Zhurong, ktorého skúmanie došlo k záveru, že povodie Utopia Planitia obsahovalo vodu v čase, keď mnohí vedci verili, že Mars je suchý a studený.
„Keď v roku 2007 na Marse pristál Mars Phoenix Lander, jeho pristávacie trysky odkryli prach a na krátku dobu sa tak odhalil biely, zrejme čistý vodný ľad a ten zakrátko vysublimoval. Vodný ľad nakrátko videl aj v plytkých výkopoch, ktoré modul vydoloval robotickou lopatkou,“ vraví Vereš.
Vodný ľad sa pri nízkom atmosférickom tlaku okamžite zmení na plyn. Preto by nedávalo zmysel ju niekedy v budúcnosti čerpať na Zem. Využitie vidieť skôr pre ľudí žijúcich na Marse. Vodu sa dá pomerne ľahko rozdeliť na kyslík a vodík, obe použiteľné na raketové palivo a iné potreby.
Mesiac
Voda na Mesiaci bola prvýkrát detekovaná v roku 1970, ale až v roku 2009 bolo v kráteri Cabeus objavené značné množstvo vody vďaka misii LCROSS (Lunar Crater Observation and Sensing Satellite) agentúry NASA.
Nachádza sa tam v rôznych formách a miestach. Difúzne molekuly vody v nízkych koncentráciách môžu pretrvávať na mesačnom povrchu so slnečným svetlom, zatiaľ čo vodný ľad je prítomný v studených, trvalo zatienených kráteroch na mesačných póloch. Teploty v studených pasciach sú také nízke, že ľad sa tu správa ako skala.
„Ak by sme zo dna polárneho krátera na Mesiaci vybagrovali jeden meter kubický, z prachu a hornín by sme vydolovali asi pol litra vody. Voda sa tam nachádza maximálne v podobe rozptýlených zrniek ľadu alebo je súčasťou minerálov,“ doplnil Vereš.
Nedávne potvrdenie prítomnosti vody na mesačnom povrchu môže vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako sa voda správa na Mesiaci a ako vzniká a pretrváva v takom drsnom prostredí, uviedla NASA.
V prípade ale, že by kolonizátori chceli z pôdy vydolovať použiteľnú vodu, mesačnú horninu musia zohriať a vodu zachytiť v plynnom skupenstve, podobne ako to robíme na Zemi destiláciou. Destilovaná voda ale nie je vhodná na pitie, chýbajú v nej minerály, tie sa však dajú jednoducho dodať.
Objav vody na Mesiaci má významné dôsledky pre budúce vesmírne misie a potenciálnu kolonizáciu. Je nevyhnutná pre udržanie života a jej prítomnosť na mesačnom povrchu by mohla poskytnúť cenný zdroj pre budúcich astronautov, ktorí by ju môžu potenciálne zbierať a premeniť na pitnú vodu, dýchateľný kyslík alebo raketové palivo.
Zhrnutie
V porovnaní s Marsom je, pre nás najbližšom vesmírnom objekte, vody oveľa menej. Ale aj tak ľadové ložiská na Mesiaci zohrajú dôležitú úlohu pre prvých kolonizátorov. Pre budúce misie bude zdrojom paliva a kyslíka pre ľudské potreby.
Prioritou ľudí bude naučiť sa využívať miestne zdroje vody k úžitku – pre ľudí, pre vesmírne rakety, na pestovanie. Na Zem ju nikdy nosiť nebudeme, ale jej využitie poskytne dôležité zásoby v náročných životných podmienkach.
Životné podmienky
Žiadne lesnaté územia, trávnaté lúky či polia. Podmienky na život kdekoľvek vo vesmíre nie sú moc príťažlivé. Ak nazrieme na povrch Marsu a Mesiaca, žiadne známky života. Žiaľ, pri výbere kolonizovateľných objektov vo vesmíre nemáme v súčasnosti na výber nič lepšie z hľadiska vzdialenosti od Zeme a prvé kroky ľudí vo vesmíre pôjdu práve sem. Čo ale čaká ľudskú posádku po dotyku ich skafandrov s povrchom?
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Fontech PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Čo čaká prvých ľudí na Marse?
- Aké extrémne podmienky predstavuje Mars a Mesiac?
- Čo negatívne by sa stalo s astronautmi pri dlhodobej misii kdekoľvek vo vesmíre?
- Prečo sa kolonialisti na Marse prvé desaťročia psychicky zbláznia?
- Akým spôsobom budeme ťažiť suroviny na Marse?
- V čom má Mesiac najväčšiu výhodu pred Marsom?
- Ktorý prelomový objav na Marse aj Mesiaci šokoval vedecký svet?
- Čo sú najväčšie prekážky a príležitosti pri kolonizácii Marsu a Mesiaca?
- Odkiaľ a ako budeme vo vesmírne čerpať elektrinu?
- Ktorý prelomový koncept elektrární je podľa astronóma najlepším riešením?
- Ako vyzerá „bitka o Mesiac“ a kto vyhráva?
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Teraz čítajú
Severná Kórea sa chváli novou „superzbraňou“. Podľa Západu by v boji nevydržala ani deň
Najväčšia televízna udalosť roka prichádza. The Last of Us prinesie krvavú vojnu aj veľké zmeny
Európa spúšťa elektrickú revolúciu. V 25 krajinách vyrastie sieť nabíjačiek s výkonom 400 kW
Zničí aj bohaté krajiny. Klimatické zmeny rozložia svetovú ekonomiku, varujú vedci
Nový klenot strednej triedy? Tento netradičný smartfón má niečo, čo inde nenájdeš
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Za 4 300 eur máš 2-izbový byt: Štát rozpredáva nepotrebný majetok za „rozprávkovú“ cenu
Slovenskí podnikatelia prídu o dôležitú finančnú výhodu: Komisia schválila obmedzenie odpočtu DPH
UNB musela prepustiť ďalšieho lekára. Prezradil ho toxikologický test
MIMORIADNE Šokujúci incident v Nitre: Školák hrozil spolužiakom zbraňou, je v rukách polície
Pod Karpatmi vytvoril kúsok Talianska: Cesto na pizzu kysne 48 hodín. V Bratislave sme boli otrokmi obrovského nájomného
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Európa sa vráti 20 000 rokov späť v čase, katastrofu už nemožno zastaviť
- Štát všetkých zaskočil: Tisíce Slovákov nepotrebujú PZP (PREHĽAD)
- Sotva prežijú 100-tisíc km. Toto je rebríček najporuchovejších áut, ktoré obľubujú aj Slováci
- Žiadna pokuta, rovno ti zoberú vodičák. Tieto činnosti za volantom nikdy nerob (PREHĽAD)
- Európania úplne prestali kupovať Teslu. Muska nespasilo ani jeho eso z rukáva
-
- Európa sa vráti 20 000 rokov späť v čase, katastrofu už nemožno zastaviť
- Štát všetkých zaskočil: Tisíce Slovákov nepotrebujú PZP (PREHĽAD)
- Sotva prežijú 100-tisíc km. Toto je rebríček najporuchovejších áut, ktoré obľubujú aj Slováci
- Žiadna pokuta, rovno ti zoberú vodičák. Tieto činnosti za volantom nikdy nerob (PREHĽAD)
- Európania úplne prestali kupovať Teslu. Muska nespasilo ani jeho eso z rukáva
-
- Štát všetkých zaskočil: Tisíce Slovákov nepotrebujú PZP (PREHĽAD)
- Európa sa vráti 20 000 rokov späť v čase, katastrofu už nemožno zastaviť
- Žiadna pokuta, rovno ti zoberú vodičák. Tieto činnosti za volantom nikdy nerob (PREHĽAD)
- Sotva prežijú 100-tisíc km. Toto je rebríček najporuchovejších áut, ktoré obľubujú aj Slováci
- Pokorili hranice vedy. Nový motor nepotrebuje žiadne palivo, využíva nepochopenú vlastnosť fyziky
Slovensko zvládlo drahé energie lepšie ako Česko. Problémom ostáva postoj Bruselu
Sociálnu sieť TikTok chce odkúpiť nečakaný technologický gigant
Clá na dovoz z Európy môžu mať pre nás dôsledky. Slovensku hrozia obrovské straty
Prekvapivé zistenie vedcov. Nie všetky bunky reagujú na stres rovnako
Trumpove clá vyvolali neistotu na svetových trhoch. Táto komodita trhá rekordy
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Za 4 300 eur máš 2-izbový byt: Štát rozpredáva nepotrebný majetok za „rozprávkovú“ cenu
Slovenskí podnikatelia prídu o dôležitú finančnú výhodu: Komisia schválila obmedzenie odpočtu DPH
UNB musela prepustiť ďalšieho lekára. Prezradil ho toxikologický test
MIMORIADNE Šokujúci incident v Nitre: Školák hrozil spolužiakom zbraňou, je v rukách polície
Pod Karpatmi vytvoril kúsok Talianska: Cesto na pizzu kysne 48 hodín. V Bratislave sme boli otrokmi obrovského nájomného
Copyright© 2025 by Startitup, s. r. o. Všetky práva vyhradené