Lockheed Martin/Freepik/Canva (Úprava redakcie)

V tomto texte boli použité materiály SITA.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Globálne výdavky na armádu dosiahli v roku 2025 historické maximum. Krajiny po celom svete investujú do obrany viac než kedykoľvek predtým, pričom hlavným dôvodom sú vojny, geopolitické napätie a obavy o bezpečnosť. Najnovšie dáta ukazujú, že svet vstúpil do éry zrýchleného zbrojenia.

Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), podľa ktorej celkové vojenské výdavky vlani dosiahli takmer 2,9 bilióna dolárov. Rast pokračuje už jedenásty rok po sebe, čo signalizuje dlhodobý trend, nie krátkodobú reakciu na jednotlivé konflikty.

Najviac na obranu naďalej míňajú Spojené štáty, Čína a Rusko. Tieto tri krajiny spolu investovali približne 1,48 bilióna dolárov, teda viac než polovicu všetkých svetových výdavkov. Dominancia veľmocí tak zostáva výrazná.

Zaujímavosťou je, že Spojené štáty síce zostali na prvom mieste, no ich rozpočet medziročne klesol o 7,5 percenta na 954 miliárd dolárov. Napriek tomu to nestačilo na spomalenie celosvetového rastu. Podľa analytika Lorenza Scarazzata za tým stojí najmä Európa a Ázia. „Všetko nasvedčuje tomu, že svet sa cíti menej bezpečne a reaguje zvýšenými investíciami do armády,“ uviedol.

Článok pokračuje pod videom ↓

Vojna mení priority

Najvýraznejší nárast zaznamenala Európa vrátane Ruska a Ukrajiny. Výdavky v regióne stúpli o 14 percent na 864 miliárd dolárov. Hlavným motorom je pokračujúca vojna na Ukrajine, ale aj tlak Washingtonu, aby európske štáty niesli väčší diel zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť.

Z pohľadu Európskej únie ide o zásadný posun. Krajiny, ktoré dlhé roky obranu odkladali, dnes urýchlene navyšujú rozpočty, modernizujú techniku a investujú do domáceho obranného priemyslu.

zbran raketovy system
Lockheed Martin/Midjourney

Zbrane sú pripravené

Najnovšie správy z bezpečnostných analýz prinášajú čísla, z ktorých mrazí. Globálny arzenál jadrových zbraní pripravených na okamžité použitie opäť narástol a svet sa tak ocitá v situácii, akú sme nezažili od čias studenej vojny. Kým veľmoci dlhé roky hovorili o odzbrojovaní, realita ukazuje presný opak.

Tisíce hlavíc sú v stave najvyššej pohotovosti na ponorkách či v podzemných silách, pričom k tradičným hráčom sa čoraz agresívnejšie pridávajú krajiny, ktoré svoj potenciál budovali v úzadí. Napriek existencii medzinárodných dohôd odborníci varujú, že kontrola nad týmito ničivými technológiami sa nám začína vytrácať z rúk. Ak ťa zaujíma táto problematika, viac sa o nej dozvieš po kliknutí na tento odkaz.

Silný rast ukázalo Nemecko, ktoré sa s výdavkami 114 miliárd dolárov dostalo na štvrté miesto svetového rebríčka. Výrazne pridalo aj Španielsko, kde rozpočet stúpol až o 50 percent. Krajina zároveň prvýkrát od roku 1994 prekročila hranicu dvoch percent HDP na obranu.

Samotná vojna dramaticky ovplyvnila aj rozpočty bojujúcich strán. Rusko zvýšilo výdavky o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov, čo predstavuje 7,5 percenta jeho HDP. Ukrajina investovala 84,1 miliardy dolárov, teda približne 40 percent HDP. Ide o jeden z najvyšších podielov na svete.

IceUnshattered/Wikimedia Commons

Armáda ako inkubátor technológií

Súčasné zbrojenie sa už neodohráva len v rovine hrubej sily, ale stáva sa hlavným motorom technologického pokroku. Obrovské investície do umelej inteligencie, kvantových výpočtov a autonómnych systémov, ktoré dnes vidíme v obranných rozpočtoch, pravdepodobne v nasledujúcej dekáde preniknú do civilného sektora.

Podobne, ako kedysi armádny výskum priniesol internet či GPS, dnešné „preteky v inováciách“ urýchľujú vývoj v oblastiach, ktoré môžu neskôr revolučne zmeniť dopravu, medicínu či logistiku. Cena za tento pokrok je však vysoká a definovaná potrebou získať strategickú výhodu na bojisku.

Dilema „zbrane verzus maslo“ v 21. storočí

Extrémny nárast vojenských výdavkov opäť otvára klasickú ekonomickú dilemu o alokácii verejných zdrojov. Keď krajiny ako Ukrajina vynakladajú na obranu 40 % svojho HDP a európske mocnosti dramaticky navyšujú miliardové rozpočty, nevyhnutne dochádza k odčerpávaniu prostriedkov z iných strategických oblastí, ako sú školstvo, zdravotníctvo či zelená transformácia.

Štáty sa tak ocitajú v začarovanom kruhu: aby si udržali stabilitu potrebnú pre rozvoj, musia investovať toľko zdrojov do obrany, že na samotný rozvoj a zvyšovanie kvality života ostáva čoraz menej priestoru.

Nová architektúra odstrašovania

Rekordné výdavky signalizujú definitívny koniec éry „mierovej dividendy“, z ktorej svet ťažil po skončení studenej vojny. Dnešné zbrojenie nie je len reakciou na prebiehajúce konflikty, ale budovaním novej architektúry odstrašovania, kde mier nie je garantovaný diplomatickými dohodami, ale technologickou a priemyselnou prevahou.

Tento stav však prináša aj zvýšené riziko neúmyselnej eskalácie. Čím viac krajín disponuje vyspelými a autonómnymi zbraňovými systémami, tým krehkejšia sa stáva globálna rovnováha, v ktorej o osude mieru môžu namiesto diplomatov rozhodovať algoritmy a rýchlosť spracovania dát.

Ázia rastie stabilne

Silný rast pokračuje aj v Ázii a Oceánii. Región minul na obranu 681 miliárd dolárov, čo je medziročný nárast o 8,5 percenta. Najväčším hráčom zostáva Čína s odhadovanými výdavkami 336 miliárd dolárov.

Peking pritom svoj vojenský rozpočet zvyšuje nepretržite už tri desaťročia. Tento trend sledujú s obavami susedné štáty, ktoré reagujú vlastným prezbrojovaním. Výdavky zvyšujú napríklad Južná Kórea, Japonsko aj Taiwan.

Moderné armády dnes pritom neinvestujú len do tankov a lietadiel, ale aj do satelitov, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti či bezpilotných systémov. Rast obranných rozpočtov tak často znamená aj rast investícií do pokročilých technológií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP