Techniku, pomocou ktorej môže kamera so špeciálnym objektívom vtesnať širokouhlý obraz na štandardný 35-milimetrový filmový pás, vynašiel ešte v 20. rokoch 20. storočia francúzsky fyzik Henri Chrétien. V apríli 1927 požiadal o patentovanie svojho filmovacieho zariadenia schopného vytvárať anamorfné (stlačené) obrazy, ktoré sa dali korigovať premietacím objektívom do panoramatického formátu na plátne.

Postup, pri ktorom sa filmový obraz premieta na plátno so šírkou obrazu dva a pol krát väčšou ako jeho výška však ostal dlhší čas bez väčšieho povšimnutia. Práve rozvoj televízie napokon prinútil filmový priemysel nájsť spôsoby, ako originálnym obrazom filmového diela opäť prilákať divákov.

Preto začiatkom 50. rokov 20. storočia skúšali hollywoodske štúdiá siahnuť po technikách, ktoré by čelili klesajúcej návštevnosti kín. Jednou zo stratégií bolo zväčšenie plátna a premietaného obrazu ako spôsobu boja proti stále rastúcej popularite oveľa menšej televíznej obrazovky.

Prvý širokouhlý film uviedli pred 70 rokmi

V sobotu 16. septembra uplynie 70 rokov odvtedy, kedy spoločnosť 20th Century Fox uviedla v New Yorku prvý širokouhlý film projekcie Cinemascope.

Systém Cinemascope, umožňujúci nakrúcanie a premietanie v ultraširokouhlom pomere strán, vychádzal z filmového procesu, ktorý francúzsky fyzik Henri Chrétien vyvinul v roku 1926 a nazval ho Anamorfoskop. Používal pri ňom objektívy, ktoré využívali optický trik, vďaka ktorému vznikol dvakrát širší obraz ako pri použití bežných objektívov. Umožnil to optický systém nazývaný Hypergonar. Ten pri nakrúcaní filmu obraz bočne stláčal a pri premietaní ho rozširoval.

Americká filmová spoločnosť 20th Century Fox si bola vedomá skutočnosti, že pomer strán obrazu je veľmi dôležitou zložkou kinematografického diela. V priestoroch newyorského divadla Roxy Theatre preto 16. septembra 1953 uviedla širokouhlý film s biblickou tematikou The Robe (Rúcho) projekcie Cinemascope.

V nasledujúcich štyroch rokoch sa projekcia Cinemascope dostala do 90 % amerických kín a do vyše 50 % kinosál vo zvyšku sveta. Rovnakú základnú techniku pod názvami SuperScope, WarnerScope a Panavision začali používať aj ďalšie štúdiá. Koncom 50. rokov 20. storočia bola už väčšina filmov uvedených veľkými filmovými štúdiami nakrúcaná tak, aby sa mohli premietať na širokouhlom plátne.