Svet si nevydýchne, Čína pridá na tempe a odpáli ďalšie rakety, ktoré nekontrolovateľne padajú na Zem

Nebezpečné čínske rakety Dlhý Pochod 5B majú začať lietať oveľa častejšie, informuje portál SpaceNews na základe informácií, ktoré poskytla Čínska akadémia technológií odpaľovacích zariadení čínskym médiám. Jedná sa o zatiaľ najväčšiu čínsku raketu, ktorá však pravidelne ohrozuje celý svet – Čína totiž odmieta upraviť jej prvý stupeň.

Viac neriadených pádov

Dôvodom pre zvýšenú letovú kadenciu sú satelitné konštelácie, ktoré pozostávajú z množstva družíc. Tie chce Čína vynášať na orbitu práve pomocou rakiet Dlhý Pochod 5B, ktoré dosahujú výšku takmer 57 metrov, hmotnosť cez 854 ton a na nízku obežnú dráhu Zeme, na ktorú mieri aj väčšina konštelácií, dokážu vyniesť do 25 ton nákladu.

Jedná sa pritom zrejme o štátnu konšteláciu „guowang“, za ktorou stojí spoločnosť SatNet. Spomínané čínske rakety pritom môžu poskytnúť ceny, ktoré sú porovnateľné s americkými raketami Falcon 9. Tie sú vďaka svojim cenám a spoľahlivosti špičkou na trhu a stojí za nimi firma SpaceX, ktorá vyvíja aj inú, ešte výkonnejšiu a lacnejšiu raketu – Starship.

Tu Haichao/Xinhua via AP

Zatiaľ najdôležitejšie použitie rakiet Dlhý Pochod 5B je vynášanie modulov novej vesmírnej stanice, ktorú Čína vybudovala na orbite Zeme. Svetu je však najznámejšia svojim nebezpečným prvým stupňom s dĺžkou 30 metrov a hmotnosťou asi 20 ton, ktorý po misii neriadene vstupoval do zemskej atmosféry a nikto netušil, kam nakoniec dopadne. Naposledy muselo dokonca Španielsko uzavrieť svoje letiská.

Konečne vyrieši problém?

Čínske rakety vynášajúce satelitnú konšteláciu majú použiť nový druhý stupeň, známy ako YZ-2, vďaka ktorému dokáže Čína konečne zabezpečiť riadený vstup zvyšku rakety do atmosféry, keďže jej ostane o niečo viac paliva.

Problém totiž je, že prvý stupeň potrebuje dosiahnuť orbitálnu rýchlosť, aby zvládol druhý stupeň dostať náklad na finálnu orbitu.

Youtube / SciNews

Ak YZ-2 poskytne dodatočný výkon, prvý stupeň si vystačí so suborbitálnou trajektóriou. Vďaka tomu dopadne naspäť na Zem, resp. do oceánu (snáď) len pár minút po odpojení sa od zvyšku rakety. Ako vysvetľuje známy astronóm Jonathan McDowell, podobný problém a riešenie zažili aj ruské rakety Proton-M, ktoré najprv ostávali na nízkej a nestabilnej orbite, avšak po použití horného stupňa Briz-M si vystačili aj so suborbitálnou dráhou.

Riziko, že takáto padajúca raketa niekoho zraní alebo poškodí majetok je nízke. Nie je však ani zďaleka nulové a ak má Čína v pláne lietať s nimi oveľa častejšie, zbaviť sa neriadených vstupov do atmosféry je to najlepšie, čo môže spraviť nielen pre bezpečnosť všetkých krajín, ale tiež v rámci dobrých medzinárodných vzťahov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky