Aktualizované 2. 8. 2022 – Úlomky z čínskej rakety Dlhý Pochod 5B boli nájdené neďaleko obcí v Malajzii a Indonézii, informuje tlačová agentúra TASR na základe informácií od The Guardian. Jednou z týchto trosiek je aj 5 metrov dlhý kovový prstenec neďaleko obce na indonézskom Kalimantane, ďalšie našli zase v Malajzii.

Astrofyzik Jonathan McDowell v príspevku na Twitteri uviedol, že kovový prstenec, ktorý dopadol na Kalimantane, má rovnakú veľkosť, ako hlavný stupeň čínskej rakety Dlhý pochod 5B. Upozornil, že ak by boli úlomky dopadli len o niekoľko metrov ďalej, mohlo to mať závažné následky.

NASA apelovala na Čínu, aby zverejnila technické informácie o návrate rakety na Zem, ako napríklad možnú oblasť rozptylu jej trosiek. Podľa šéfa americkej vesmírnej agentúry, Billa Nelsona, by mali všetky krajiny s vlastným vesmírnym programom takéto informácie zverejňovať.

Aktualizované 30.07.2022 – Ako sa predpokladalo, zvyšok čínskej rakety Dlhý Pochod 5B vstúpil naspäť do zemskej atmosféry, informuje The New York Times. Väčšina rakety sa rozpadla a zhorela, avšak jej zvyšky prežili a našťastie nezasiahli obývané územie.

Stroj vstúpil do atmosféry nad Indickým oceánom a horiace trosky sa podarilo zaznamenať aj na video. Zvyšky však dopadli neďaleko pevniny a nechýbalo veľa, aby dopadli na obývané územie. Astronóm Jonathan McDowell predpokladá, že sa tento scenár zopakuje znovu v októbri, kedy táto raketa vynesie ďalší modul čínskej vesmírnej stanice.

Pôvodný článok:

Čína vyniesla do vesmíru len pred pár dňami druhý z troch modulov svojej novej vesmírnej stanice, ktorá sa pomaly blíži ku kompletizácii. Ako však teraz informuje portál Interesting Engineering, nedávna história sa opakuje a zvyšok rakety Dlhý pochod 5B sa opäť rúti nekontrolovane k Zemi.

Obrovské úlomky

Na problém aj tentoraz upozornil známy astronóm Jonathan McDowell, podľa ktorého sa 21 ton vážiaci stupeň rakety nachádza na obežnej dráhe vo výške do 300 km, pričom miestami klesá až pod 200 a prechádza tak pomerne silnou orbitálnou degradáciou, kvôli čomu v blízke dobe vstúpi naspäť do zemskej atmosféry.

Ako už vieme zo skúseností, keďže došlo k prakticky rovnakému incidentu pred niekoľkými mesiacmi, tento stroj sa pri vysokorýchlostnom prechode atmosférou rozpadne a čiastočne zhorí. Podľa McDowella však môžu na Zem aj napriek tomu dopadnúť kovové úlomky s dĺžkou až 30 metrov. To je viac než dostatok na spôsobenie vážneho zranenia nezlúčiteľného so životom.

Two objects cataloged from the CZ-5B launch: 53239 / 2022-085A in a 166 x 318 km x 41.4 deg orbit, 53240 / 2022-085B in a 182 x 299 km x 41.4 deg orbit. Orbital epoch of ~1200 UTC confirms that the inert 21t rocket core stage remains in orbit and was not actively deorbited.

— Jonathan McDowell (@planet4589) July 24, 2022

Tieto úlomky môžu pri dopade dosahovať rýchlosť niekoľkých stoviek kilometrov za hodinu a Čína si s tým, očividne, hlavu neláme. Keďže po poslednom podobnom incidente nedošli žiadne represie, nič jej nebráni spraviť tú istú hlúposť znovu. Nie je navyše možné s istotou predpovedať, kam takýto neriadený objekt dopadne a nie vždy to musí byť práve do oceánu.

Opakujúci sa problém

K tomuto problému dochádza hneď niekoľkokrát do roka a vo väčšine prípadov za ním stojí práve Čína. Kým ostatné krajiny sa s ním stretávajú v prípade zlyhania, Čína sa v mnohých prípadoch o riadené opustenie orbity ani len nesnaží. Jedným z možných dôvodov je, že bola takáto raketa naplno vyťažená a neostala žiadna kapacita pre systémy, ktoré sú za takéto čistenie orbity zodpovedné – aj to je však len veľmi chabá výhovorka pre problematiku, ktorá ohrozuje životy.

Spojené štáty napríklad nemôžu dovoliť, aby čokoľvek nad 10 ton vstúpilo neriadene do zemskej atmosféry už od roku 1990. Proti čínskym praktikám sa vyjadril aj McDowell a označil ich za neakceptovateľné, zmena je ale zatiaľ v nedohľadne. Pomôcť môže snaha Číny o nahradenie svojich terajších rakiet takými, ktoré dokážu aj pristáť.

K dopadu vesmírnych trosiek došlo nedávno aj v Spojených štátoch a jednalo sa zrejme o zvyšky druhého stupňa rakety Falcon 9, patriacej súkromnej spoločnosti SpaceX. Pomerne často vstupujú do atmosféry aj satelity Starlink tej istej firmy, avšak vážia len pár stoviek kg a sú navrhnuté tak, aby zhoreli v atmosfére.