Hoci do dnešného dňa evidujeme viac než 5 000 exoplanét, pričom sú vedci presvedčení, že ďalšie miliardy čakajú na objavenie, na žiadnej z nich sme doposiaľ neobjavili život. Podľa astrofyzika z ETH Zürich Sashu Quanza ale netreba zúfať. Život totiž môžeme objaviť už v priebehu nasledujúceho štvrťstoročia. Na tému upozornil portál Space.

Život vo vesmíre objavíme v najbližísch 25 rokoch

Quanz počas otváracieho ceremoniálu nového Centra pre pôvod a prevalenciu života totiž uviedol, že „by sme mali byť schopní detegovať prítomnosť života mimo našej slnečnej sústavy už v najbližších 25 rokoch“.

Pixabay

Ako upozorňuje portál InterestingEngineering, hoci toto tvrdenie môže znieť až príliš ambiciózne, obzvlášť keď sa nám nedarí objaviť ani mikrobiálny života v našej slnečnej sústave, nemusí byť vôbec vzdialené od reality.

Nezabúdajme na fakt, že za najpravdepodobnejšie miesta pre objavenie života v našej slnečnej sústave sa považujú ľadové satelity Jupitera a Saturnu – Európa a Enceladus. Tie majú pod hrubou vrstvou ľadu obrovské oceány plné vody a je tak reálna šanca, že by sa v nich mohol vyskytovať život. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Quanz sa odvoláva na fakt, že v roku 1995 sme objavili prvú extrasolárnu planétu a o necelé tri dekády neskôr už vieme, že v našej galaxii sa nachádza potenciálne niekoľko desiatok až stoviek miliardy planét, pričom zhruba 6 miliárd z nich sa nachádza v obývateľnej zóne a svojou veľkosťou a podmienkami pripomínajú Zem.

Keďže nevieme, koľko z týchto planét má atmosféru, je pre nás nevyhnuté to zistiť. Na to ale potrebujeme „nové pozorovacie prístupy, ktoré nám umožnia snímať tieto planéty“.

Zhodou okolností Quanzovo odvážne vyhlásenie prišlo len deň po tom, ako nám vesmírny teleskop Jamesa Webba zaslal svoju prvú fotografiu planéty nachádzajúcej sa mimo slnečnej sústavy. Išlo o neobývateľnú plynnú exoplanétu s názvom HIP 65426 b. Podľa dostupných informácií je uvedená extrasolárna planéta 6 až 12-krát ťažšia ako Jupiter a má zhruba len 15 až 20 miliónov rokov.

Netreba tiež zabúdať, že nedávno sme pomocou tohto kusu techniky dokázali detegovať aj vzdialeného hnedého trpaslíka obklopeného obrovským mračnom piesku.

NASA/ESA/CSA/UCSC/STScl

I keď je teleskop Jamesa Webba považovaný za vôbec to najdokonalejšie zariadenie na pozorovanie vesmíru, nie je primárne určený na pozorovanie a štúdium exoplanét. Aj z tohto dôvodu sa od neho neočakávajú prelomové objavy planét o veľkosti Zeme, na ktorých sa môže nachádzať voda v kvapalnom skupenstve.

Nádej v podobe nových technológií

Aktuálne sa pracuje na novom prístroji, ktorý túto nedokonalosť Jamesa Webba dokonale nahradí. Tým by mal byť strednovlnný infračervený zobrazovač a spektrograf METIS (Mid-infrared ELT Imager and Spectrograph).

ESO/N. Bartmann/spaceengine.org

METIS bude prvým nástrojom svojho druhu a ako z názvu vyplýva, bude namontovaný na teleskope ELT (Extremely Large Telescope), ktorý aktuálne buduje Európska organizácia pre astronomický výskum na južnej pologuli známa aj ako Európske južné observatórium (ESO). Pre zaujímavosť, ELT bude mať priemer zrkadla až 40 metrov.

Zrejme ťa neprekvapí, že Quanz vedie vývoj nástroja METIS, ktorého primárnym cieľom bude vytvorenie „prvej snímky terestriálnej planéty, potenciálne podobnej Zemi, okolo jednej z najbližších hviezd.“

V dlhodobom horizonte by potom Quanz so svojím tímom rád vytvoril takéto snímky pre desiatky planét a preskúmal ich atmosféru. Napriek svojim ambíciám pripúšťa, že METIS nevyhnutne nemusí byť nástroj, ktorý zaznamená známky života mimo slnečnej sústavy. Vzhľadom na to, že nástroj bude namontovaný na pozemský teleskop, zacláňať mu bude atmosféra Zeme, ktorá skresľuje merania vzdialených svetov.

Preto tvrdí, že bude nevyhnutné pracovať na novom vesmírnom observatóriu, ktorého jedinou úlohou by bolo hľadanie obývateľných svetov. Tým má podľa jeho slov byť projekt s názvom LIFE (Large Interferometer for Exoplanet), ktorý spadá pod krídla Európskej vesmírnej agentúry.

Hoci projekt je už vo svojich prvotných fázach, zatiaľ nebol financovaný ani oficiálne schválený. Novootvorené Centrum pre pôvod a prevalenciu života však s radosťou oznámilo, že „položí základy pre túto misiu a zlepší chápanie chémie života a toho, ako ovplyvňuje atmosféru a prostredie planét.“

I keď táto misia má toho ešte veľa pred sebou, Quanz verí, že 25-ročný časový rámec je reálny.