Najväčší kontinentálny ľadovec na svete je v problémoch. Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Climate Change, totiž meniace sa morské prúdy, ktoré sú z veľkej časti spôsobené klimatickými zmenami, tlačia teplejšiu vodu smerom k tomuto ľadovému príkrovu. Na tému upozornil portál Futurism.

Klimatické zmeny postihli aj dobre chránenú oblasť

Východoantarktický ľadový príkrov je jedným z dvoch veľkých kontinentálnych ľadovcov, respektíve ľadovcových štítov v Antarktíde a zároveň najväčší na celej planéte. Svojou rozlohou sa dokonca vyrovná rozlohe Spojených štátov.

Podľa prvotných zistení obsahuje toľko ľadu, že ak by došlo k jeho úplnému roztopeniu, hladina globálneho oceánu by stúpla o viac ako 53 metrov.

Pixabay

Ako píšu autori novej štúdie na webe TheConversation, zistenia podčiarkujú naliehavú potrebu obmedziť globálne otepľovania pod 1,5 ℃. V opačnom prípade by sme sa mohli dočkať tých najkatastrofickejších scenárov.

Kontinentálny ľadovec, alebo ľadový príkrov je ľadovec ležiaci na pevnine s rozlohou minimálne 50 000 km². Tiež je známe, že kontinentálny ľadovec v západnej Antarktíde sa postupne topí a tým prispieva k zvyšovaniu hladiny morí.

O jeho ľadovej „dvojičke“ na východe Antarktídy sa však toho doposiaľ veľa nevedelo. Nová štúdia zameraná na jeden z jeho pobrežných regiónov známych ako „Aurora Subglacial Basin“ teraz ale prezradila, že Východoantarktický ľadový príkrov je v problémoch a spolu sním aj hladina globálneho oceánu.

Ako sme spomínali, tím výskumníkov sa v štúdii zameral na oblasť Aurora Subglacial Basin ležiacu v Indickom oceáne, o ktorej sme sa doposiaľ domnievali, že je relatívne stabilná a dobre chránená pred otepľovaním. Chrániť ju totiž mala vrstva extrémne chladnej vody známej ako „šelfová voda“.

Ukázalo sa však, že tieto naše domnienky boli mylné. Najnovšie oceánografické pozorovania vo východnej oblasti Antarktídy totiž ukazujú, že od roku 1930 stúpla teplota oceánu obklopujúceho Východoantarktický ľadový príkrov o 2℃ až 3℃. K najvýraznejším teplotným zmenám pritom dochádza od 90. rokov minulého storočia. Od tej doby totiž každú dekádu stúpala teplota o 0,3 až 0,9 ℃.

Pixabay

Dôsledky môžu byť katastrofické

Otepľovanie v týchto končinách pritom priamo súvisí s tzv. Antarktickou osciláciou alebo SAM (Southern Annular Mode), čo je pás silného západného vetra. Prúdenie tohto vetra sa kvôli nárastu skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám, presúva čoraz bližšie k Antarktíde a prináša so sebou teplejšiu vodu.

NASA/AP

Podľa zmieňovanej štúdie sa počas 21. storočia pohyb teplých vôd smerom k východnej Antarktíde bude naďalej zväčšovať, čo ohrozí stabilitu celej ľadovej pokrývky. Ak tieto vody spôsobia roztopeniu regiónu Aurora Subglacial Basin, hladina globálneho oceánu sa zvýši o takmer 5 metrov.

Ak sa nám ale podarí výrazne skrotiť vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry a udržať zvyšovanie teplôt pod 1,5 ℃, hladina globálneho oceánu by do roku 2100 stúpla maximálne o 0,5 metra.

Teplotné zvýšenie nad 1,5 ℃ by viedlo k veľkému riziku destabilizácie tohto ľadovca, a tiež k nekontrolovanému zvýšeniu hladiny oceánov.

Štúdia tiež naznačuje, že topenie, respektíve otepľovanie ľadovcov nezačína na ich povrchu, ako sme sa doposiaľ nazdávali, ale začína „v stredných hĺbkach“.

Tieto závery však bude potrebné ešte overiť. Ak sa ale tento predpoklad ukáže ako pravdivý, otepľovanie v oblastiach Východoantarktického ľadového príkrovu bude mať vážnu dohru pre morské ekosystémy.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia