KATASTROFA: Bratislava medzi najhoršími v EÚ. V najdôležitejšom aspekte elektromobility dopadla strašne

Pokiaľ nebudú mať vodiči kde nabíjať svoje elektromobily, je jasné, že si dobrovoľne elektrické auto nikdy nekúpia. Špeciálne potrebujú dobrú infraštruktúru obyvatelia veľkých a hlavných miest, pretože väčšina z nich nemá možnosť auto nabíjať doma za plotom rodinného domu. Nová štúdia Uswitch však odhaľuje, že naša Bratislava sa nachádza v TOP 10 najhoršie vybavených miest, čo sa týka nabíjačiek.

Štúdia totiž skúma hustotu nabíjacej infraštruktúry vzhľadom na rozlohu mesta a aj napriek tomu, že Bratislava patrí k tým menším európskym hlavným mestám, nabíjacia infraštruktúra tu vychádza ako katastrofálna.

Unsplash

Naše hlavné mesto sa nachádza na desiatej priečke od konca. Podľa štúdie sa totiž v Bratislave nachádza iba 76 nabíjacích bodov, čo v prepočte vychádza na 0,21 nabíjačky/km². V prepočte na počet obyvateľov je to už o niečo lepšie a v tomto smere doháňame aj niektoré mestá s TOP 10 najlepšie pripravených metropol.

Bratislava má 0,17 nabíjačky na 1 000 obyvateľov, čo je v prepočte jedna na zhruba 5 800 obyvateľov.

Líder zrejme nikoho neprekvapí

Absolútne najhoršie na tom je mesto Sofia. Hlavné mesto Bulharska má iba 15 nabíjacích bodov, čo vychádza na 0,01 nabíjačky/km² a 0,01 nabíjačky na 1 000 obyvateľov. V tomto meste tak zdieľa jednu nabíjačku až 100 000 ľudí.

V porovnaní s lídrom tohto rebríčka, ktorým je Oslo, však výrazne zaostávajú všetky ostatné krajiny. V hlavnom meste Nórska nájdeme až takmer 2 500 nabíjačiek pre elektromobily. Vzhľadom na rozlohu pripadá na 1 km² zhruba 5,5 nabíjačky.

Michal Varga/FonTech

V prepočte na 1 000 obyvateľov sú to takmer 4 nabíjačky, to znamená, že jednu nabíjačku v Osle zdieľa 250 obyvateľov. To je výrazne lepšie pokrytie aj za druhým najlepšie pripraveným mestom na elektromobilitu, ktorým je Londýn. Ten má až skoro 5 000 nabíjacích bodov, no vzhľadom na väčšiu rozlohu mu pripadá 1,16 nabíjačky na km².

Bratislave nepomôže ani nový projekt na Landererovej ulici

Nedávno sme informovali, že v Bratislave začal rásť najmodernejší nabíjací HUB v Európe, ktorý bude priamo v srdci mesta na Landererovej ulici. Stavba bude okrem šestice ultrarýchlych nabíjacích bodov s výkonom až 350 kW disponovať aj jednopodlažnou budovou, v ktorej zákazníci nájdu kaviareň, obchod a miesto na oddych.

To však nijako výrazne nezvýši hustotu nabíjacej infraštrukúry. Ako uviedol v staršom rozhovore pre FonTech.sk Peter Badík, riaditeľ spoločnosti GreenWay Infrastructure, na to, aby sa zlepšila nabíjacia infraštruktúra v mestách, musí byť hlavným iniciátorom samotné mesto. Zatiaľ je to však presne naopak a mestská, či skôr štátna byrokracia celý rozvoj iba brzdí.

„Aby sa stavala nabíjacia infraštruktúra v mestách, je dôležité, aby to ľudia chceli. Niektoré aktivity pri výstavbe nabíjačiek v mestách musia urobiť samosprávy a pokiaľ na ne ľudia netlačia, je to veľmi ťažké. Samozrejme, vo vedení samospráv môžu byť aj osvietení ľudia, ktorí tieto kroky podnikajú z vlastnej iniciatívy, no pokiaľ nevidia pre koho to majú robiť, je to naozaj ťažké,“ uvádza Badík.

Unsplash Martin Katler

Druhá vec je, že mesto sa musí samé rozhodnúť, že chce budovať nabíjaciu sieť a musí zabezpečiť koordináciu. Mesto sa musí spojiť s poskytovateľmi nabíjacích staníc. My veľmi radi postavíme v meste nabíjačku pre ľudí, no nemôžeme to robiť na vlastnú päsť. Pre každú jednu nabíjačku by sme si museli vybavovať stavebné povolenie, čo môže trvať aj dva roky. Mesto to má v tomto smere jednoduchšie. Môže všetko pripraviť a potom zavolať poskytovateľov, nech nabíjaciu stanicu nainštalujú. Všade vo svete to takto funguje, mestá sú tým „drive-om“, ktoré iniciujú výstavbu nabíjacej siete.

Znova by som to prirovnal k cyklodoprave. Kým sa nestane pre mestá prioritou ekologická doprava, teda cyklodoprava, kým sa nezačnú stavať cyklochodníky, ľudia sa jednoducho nezačnú pridávať. V Bratislave už cyklodoprava funguje pomerne dobre, dnes sme omnoho ďalej, ako sme boli pred 5 rokmi a o 5 rokov zasa budeme ďalej než sme dnes. Tento princíp však musia prijať mestá aj na úrovni elektromobility, uviedol tiež v našom rozhovore.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita