Aktualizované 1. septembra 2022 – Starú sondu Voyager 1 sa nakoniec predsa len podarilo opraviť a to aj na vzdialenosť takmer 24 miliárd kilometrov od Zeme. Voyager 1 totiž už od mája vysielal k Zemi nezmyselné a skreslené dáta zo svojho systému AACS, píše ScienceAlert.

Vedci zmenili spôsob odosielania týchto dát, čo umožnilo opäť získavať telemetriu sondy. Pri diagnostikovaní problému zistili, že Voyager začal odosielať dáta cez jeden z palubných počítačov, ktorý prestal fungovať už pred niekoľkými rokmi. Dáta preto presmerovali cez funkčný, náhradný počítač.

„Spravíme úplne čítanie pamäte AACS a pozrieme sa na všetko, čo robil. Pomôže nám to diagnostikovať problém, ktorý spôsobil problematickú telemetriu,“ vysvetľuje Suzanne Dodd, manažérka projektu Voyager.

Pôvodný článok:

Sonda Voyager 1 začala posielať z medzihviezdneho priestoru mimo našej Slnečnej sústavy nezmyselné dáta, informuje portál SPACE.

Vo vesmíre je už takmer 50 rokov a príčina tejto chyby známa nie je, vedcom sa tak otvorila úplne nová záhada a riešenie je zatiaľ v nedohľadne – a hlavne ďaleko od opravy, presnejšie vyše 23 miliárd kilometrov.

Stále funguje

Podľa NASA operuje sonda Voyager 1, ktorá sa dostala do vesmíru ešte v roku 1977 na rakete Titan IIIE, v podstate v norme a naďalej k Zemi vysiela dôležité údaje.

Vedci si však všimli, že systém AACS, zodpovedný za odosielanie údajov o orientácii a ovládacích systémoch posiela nezmyselné dáta, ktoré nesedia s tým, čo sa v skutočnosti okolo sondy deje, píše EarthSky.

Laboratórium prúdového pohonu (JPL) ale dodáva, že táto chyba nespustila palubný systém pre ochranu pred zlyhaniami. AACS je navyše zodpovedný za smerovanie antény presne smerom na Zem a keďže dáta naďalej prichádzajú tak ako majú, musí tento systém ešte vždy fungovať z väčšej časti správne.

Sonda Voyager 1 (zdroj: NASA / JPL-Caltech)

Na rozdiel od oveľa novšieho Hubblovho teleskopu sa tak Voyager 1 do „bezpečnostného módu“ nedostal a zdroj problémov ostáva záhadou. Inžinieri tak naďalej monitorujú získavané signály a snažia sa zistiť, či je problém priamo v systéme AACS alebo v inom systéme, ktorý je za vyhodnotenie a odosielanie telemetrie spoluzodpovedný.

Nie je prekvapením

NASA zároveň dodáva, že vzhľadom na trvanie misie a až 45-ročný vek družice sú takéto problémy očakávané. Vesmírne sondy sú počas svojej cesty naprieč kozmom vystavované silnej radiácii a celkovo drsným podmienkam, pričom má elektronika na ich palube určitú životnosť a aj keď sú vybavené záložnými systémami, časom všetky zlyhajú.

„Obe sondy (Voyager 1 a 2) majú takmer 45 rokov, čo je ďaleko za limitom očakávaným počas plánovania misie. Sme navyše v medzihviezdnom priestore – v prostredí so silnou radiáciou, ktorú žiadna sonda doteraz nezažila. Pre inžiniersky tím sú tu preto veľké výzvy. Myslím si však, že ak existuje spôsob pre vyriešenie problémov s AACS, náš tím ho nájde,“ vysvetľuje optimisticky Suzanne Dodd, manažérka projektov Voyager 1 a 2.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

Existuje však podľa nej aj taká možnosť, že sa tímu tento problém nepodarí identifikovať a miesto toho sa mu prispôsobia. Voyager 1 v minulosti prešiel na svoj záložný pohon, keďže začali vykazovať pôvodné dýzy známky značného opotrebenia.