Obrovský objav: Vedci našli najdôležitejší dôkaz o vzniku života na Zemi

Katastrofické dopady asteroidov zrejme neznamenali iba ničenie planéty. Nový výskum naznačuje, že práve tieto udalosti mohli vytvoriť ideálne podmienky pre vznik mikroorganizmov produkujúcich kyslík. Vedci teraz objavili dôležitý dôkaz priamo v starobylom kráteri v Južnej Kórei.

Tím výskumníkov z juhokórejského Korea Institute of Geoscience and Mineral Resources (KIGAM) identifikoval v kráteri Hapcheon zvláštne horninové štruktúry známe ako stromatolity. Ide o vrstvené útvary, ktoré vznikajú činnosťou dávnych mikroorganizmov, najčastejšie cyanobaktérií. Práve tie patrili medzi prvé organizmy schopné produkovať kyslík pomocou fotosyntézy.

Objav je podľa vedcov mimoriadne významný. Kráter Hapcheon je totiž jediným potvrdeným impaktným kráterom na území Kórejského polostrova a nové nálezy môžu pomôcť vysvetliť jednu z najväčších záhad histórie Zeme: ako sa atmosféra našej planéty naplnila kyslíkom.

Výsledky štúdie publikovali vedci v prestížnom vedeckom časopise Communications Earth & Environment zo skupiny Nature Portfolio.

Podľa autorov výskumu sa stromatolity vytvorili v hydrotermálnom jazere, ktoré vzniklo po dopade asteroidu. Náraz vyprodukoval obrovské množstvo tepla, roztavil okolité horniny a zároveň dlhodobo zohrieval vodu v kráteri. Takéto prostredie bohaté na minerály mohlo byť ideálnym miestom pre rozvoj primitívnych mikroorganizmov.

Kráter sa mohol stať „oázou kyslíka“

Vedci objavili niekoľko stromatolitov v severozápadnej časti krátera. Každý z nich mal priemer približne 10 až 20 centimetrov. Ide o vôbec prvý prípad, keď sa podobné štruktúry v tejto lokalite podarilo identifikovať.

Stromatolity pritom patria medzi najstaršie známe dôkazy života na Zemi. Niektoré fosílne nálezy sú staré viac než 3,5 miliardy rokov. Cyanobaktérie, ktoré ich vytvárali, postupne produkovali kyslík a zásadne zmenili atmosféru planéty.

Práve s tým môže súvisieť aj ďalší významný moment geologickej histórie, takzvaná Veľká oxidačná udalosť. Tá nastala približne pred 2,4 miliardami rokov, keď množstvo kyslíka v atmosfére prudko vzrástlo.

Výskumníci teraz predpokladajú, že hydrotermálne jazerá po dopadoch asteroidov mohli fungovať ako izolované „kyslíkové oázy“. V týchto prostrediach sa mohli mikroorganizmy bezpečne rozvíjať ešte dávno predtým, než sa kyslík rozšíril po celej planéte.

Communications Earth & Environment

Chemická analýza priniesla ďalšie dôkazy

Vedci analyzovali chemické zloženie nájdených stromatolitov a objavili stopy mimozemského materiálu aj okolitého podložia. Zároveň našli jasné dôkazy o tom, že štruktúry boli ovplyvnené horúcou vodou.

Najsilnejšie hydrotermálne znaky sa nachádzali vo vnútorných vrstvách stromatolitov. Naznačuje to, že vznikali v skoršej a výrazne horúcejšej fáze existencie jazera v kráteri.

Podľa hlavného autora štúdie, doktora Jaesoo Lima, ide o prvý komplexný dôkaz, ktorý naznačuje, že stromatolity mohli vznikať práve v hydrotermálnych jazerách vytvorených po dopadoch asteroidov.

Objav však nemusí meniť iba pohľad na dávnu Zem. Vedci upozorňujú, že podobné impaktné krátery s vodou kedysi existovali aj na Marse. Ak tam vznikli podobné hydrotermálne podmienky, mohli vytvoriť prostredie vhodné pre mikrobiálny život.

Práve krátery po dopadoch asteroidov by sa tak v budúcnosti mohli stať jedným z hlavných cieľov pri hľadaní dôkazov o dávnom živote na červenej planéte.

Čítajte viac z kategórie: Novinky