Ľudské mozgy nás všetkých, podľa najnovších štúdií, držia približne 15 sekúnd v minulosti. Vedci sú ale presvedčení o tom, že sa jedná o schopnosť, ktorá je pre človeka kľúčová, informuje Sciencealert.

Ilúzia stabilného sveta

Naše oči sú neustále bombardované rôznymi podnetmi a zmenami osvetlenia, ktorých pozorovanie navyše sťažuje neustály pohyb ľudského tela, okolia a tiež očí samotných. Mozog, ktorý vedcov neustále fascinuje a prebieha jeho intenzívny výskum, však vytvára ilúziu, že je náš zrak stabilný a svet tak vnímame s pomerne vysokou presnosťou – ako to však ten biologický superpočítač v našich lebkách zvláda?

Má v zálohe jeden trik a to taký, že nevyhodnocuje každý moment okamžite. Čo vidíme je v skutočnosti vyhodnocované na základe priemeru toho, čo sme videli za posledných 15 sekúnd. Nebyť tejto schopnosti, svet v okolí by sme vnímali ako extrémne chaotický a podobal by sa na neprestajné halucinácie.

Video vyššie znázorňuje tento fenomén. Na začiatku ukáže divákovi dve identické tváre, druhú následne skryje. Tvár naľavo postupne starne, je však veľmi ťažké všimnúť si akúkoľvek zmenu až do momentu, než sa opäť ukáže tvár napravo a divák ich môže navzájom porovnať. Tá naľavo zostarla o 11 rokov, avšak ľudský mozog vytvoril vizuálny priemer posledných sekúnd a drobné zmeny nepostrehol.

Je záchranou a hrozbou zároveň

Táto fenomenálna schopnosť, ktorou sú vybavené ľudské mozgy, je pre nás nesmierne dôležitá a umožňuje nám vizuálne vnímať okolie bez toho, aby sme sa cítili obťažovaní prílišným množstvom vnemov a podnetov. Bohužiaľ má tento fenomén aj svoju odvrátenú stránku a môže ohroziť život.

Ako vysvetľuje The Conversation, napríklad rádiológovia skúmajú série stoviek snímok, pričom sa jeden na druhý často podobajú a ukazujú len veľmi malé rozdiely. Počas výskumu sa prišlo na to, že pri študovaní röntgenových snímok ich rádiológovia nevyhodnocovali len na základe konkrétneho obrázku, na ktorý sa dívali, ale aj na základe tých, ktoré skúmali pred ním.

ScreenShot /CNET/ YouTube

Čosi také môže mať v extrémnych prípadoch hrozné následky pre pacienta a nemožno z toho viniť žiadnu osobu, ale prirodzenú funkciu ľudského mozgu. Aj keď je teda náš vizuálny systém stabilný, je dobré mať na pamäti, že nie je na 100 % spoľahlivý a treba s touto skutočnosťou vždy počítať a snažiť sa predvídať.

Je teoreticky možné, že v budúcnosti tento problém vyriešia umelé vylepšenia mozgu v podobe čipov či spájania počítačov s nimi. Už dnes dokážu takéto technológia, stimuláciou konkrétnych neurónov, potlačiť depresiu či čiastočne prinavrátiť niektoré zmysly, vrátane zraku.