Podľa čerstvej vedeckej štúdie to mala naša obľúbená červená planéta, Mars, spočítané už od svojho začiatku. Podľa zistení je totiž odjakživa príliš malý na to, aby si udržal obyvateľnosť a život, informuje portál SPACE.

Zlyhalo jeho magnetické pole

Vedci tvrdia, že dôvodom, prečo Mars stratil svoju atmosféru, je napríklad jeho slabé magnetické pole. Okrem toho, že počas svojej formácie stratil množstvo vody, zlyhalo jeho magnetické pole a to príliš skoro. To zemské, ktoré je doteraz silné a poháňa ho mocné dynamo v útrobách našej planéty. Aj keď sa naše magnetické pole mení oveľa rýchlejšie, ako sme kedy predpokladali.

IPGP/David Ducros

Strata magnetického poľa mala následne za následok aj stratu atmosféry vplyvom nabitých častíc, ktoré neustále vyžaruje Slnko. Podľa spoluautora štúdie, Klausa Mezgera z Centra pre vesmír a obývateľnosť na Bernskej univerzite vo Švajčiarsku, štúdia poukazuje na to, ako veľmi záleží obývateľnosť planéty od jej veľkosti.

Planéta musí dosiahnuť veľmi úzke spektrum veľkostí, v rámci ktorého všetku vodu okamžite nestratí, no zároveň jej nebude mať priveľa. Podľa Mezgera pomôže toto zistenie lepšie a precíznejšie identifikovať potenciálne obývateľné exoplanéty, ktoré astronómovia neustále hľadajú.

Pomohol aj Perseverance

Že sa na Marse v minulosti nachádzala voda v kvapalnom stave, vedci vedia aj vďaka dátam obdržaným vďaka roverom Curiosity a novému Perseverance, ktorý je na Marse len pár mesiacov a len nedávno konečne odobral prvé vzorky marťanskej horniny. Mars však o vodu prišiel pomerne dávno, už pred 3,5 miliardami rokov.

Jeden z členov výskumného tímu, vážiaci vzorky meteoritu. Zdroj: Sean Garcia/Washington University of St. Louis

Podľa Washingtonskej univerzity v St. Louis existuje pre kamenisté planéty ako je Mars alebo Zem hranica veľkosti, ktorú musia dosiahnuť na to, aby si dokázali udržať povrchovú vodu. Mars ju nedosiahol, jeho priemer je oproti Zemi približne polovičný – gravitácia však dosahuje len 38 % tej zemskej.

Tím vo svojej štúdii preskúmal vzorky marťanských meteoritov, v ktorých merali najmä prítomnosť izotopov draslíka. Zistili, že ho Mars stratil počas svojho formovania oveľa viac, ako Zem. Zároveň ale menej, ako napríklad Mesiac či asteroid 4-Vesta. Medzi veľkosťou telesa a koncentráciou izotopu draslíka vedci našli jasnú koreláciu.

Lepšie pripravení na lov exoplanét

Vedci sú teraz presvedčení o tom, že pri identifikovaní exoplanét v obývateľných zónach je teraz oveľa dôležitejšie brať do úvahy ich veľkosť. „Veľkosť exoplanéty je jeden z parametrov, ktorý je veľmi jednoduché zistiť“, vyjadril sa Kun Wang, asistent profesora a autor štúdie.

Northrop Grumman

„Na základe veľkosti a hmotnosti vieme, či je exoplanéta kandidátom pre mimozemský život, pretože prvotným ukazovateľom schopnosti udržať si nestále látky je práve veľkosť,“ dopĺňa Wang.

Exoplanéty to teda majú vo vesmíre naozaj ťažké a obzvlášť potenciálny život na nich. Zásadne nám v ich identifikovaní môže čoskoro pomôcť aj dlho očakávaný Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý je už hotový a čaká na svoj let do vesmíru na palube európskej rakety Ariane 5.