jadrova elektraren vo svajciarsku
Alpiq

V tomto text boli použité materiály SITA.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Švajčiarsko ešte pred pár rokmi plánovalo postupný odchod od jadrovej energetiky. Teraz však prichádza výrazný obrat. Nová vládna správa naznačuje, že dve kľúčové jadrové elektrárne by mohli zostať v prevádzke až o dve desaťročia dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.

Podľa dokumentu schváleného švajčiarskou Spolkovou radou je technicky možné bezpečne prevádzkovať elektrárne Gösgen a Leibstadt až 80 rokov. Vláda zároveň tvrdí, že vo väčšine scenárov by takýto krok dával zmysel aj ekonomicky a nevyžadoval by si štátnu finančnú pomoc.

Švajčiarsko sa pritom po havárii vo Fukušime v roku 2011 rozhodlo postupne odstaviť jadrové zdroje a zakázalo výstavbu nových elektrární. Energetická situácia v Európe a rastúce obavy z nedostatku elektriny počas zimných mesiacov však postupne menia prístup viacerých krajín.

Práve zima je podľa novej správy jedným z hlavných argumentov za dlhšiu prevádzku jadrových blokov. Švajčiarsko je totiž počas chladných mesiacov citlivejšie na výpadky dodávok a musí viac dovážať elektrinu zo zahraničia. Stabilné jadrové zdroje by preto mohli výrazne pomôcť pri udržaní energetickej bezpečnosti krajiny.

Analýza zároveň upozorňuje, že najväčším problémom nie je technický stav elektrární. Za väčšie riziko označuje politickú a regulačnú neistotu, ktorá môže komplikovať dlhodobé investície a plánovanie.

Článok pokračuje pod videom ↓

Elektrárne čakajú miliardové investície

Predĺženie životnosti jadrových blokov by si vyžadovalo rozsiahle modernizácie. Správa vypracovaná pre švajčiarsky Federálny úrad pre energetiku odhaduje potrebné investície na 700 miliónov až 1,2 miliardy švajčiarskych frankov.

Tieto peniaze by smerovali najmä do technických úprav, bezpečnostných systémov a modernizácie zariadení, aby elektrárne spĺňali požiadavky aj v ďalších desaťročiach prevádzky.

USA oživili jadrový kolos z druhej svetovej vojny
Gemini

Elektráreň Gösgen funguje komerčne od roku 1979. Ide o tlakovodný reaktor s výkonom 1010 megawattov, ktorý patrí medzi hlavné piliere švajčiarskej energetiky. Ešte výkonnejší je Leibstadt s kapacitou 1165 megawattov. Ide o najsilnejšiu jadrovú elektráreň v krajine.

Zaujímavé je, že viaceré štáty dnes prehodnocujú pôvodné plány na odstavenie jadra. Dôvodom nie sú len ceny energií, ale aj tlak na znižovanie emisií a stabilitu elektrických sietí. Jadrové elektrárne totiž dokážu vyrábať veľké objemy elektriny bez produkcie CO2.

Životnosť 80 rokov ako nový priemyselný štandard

Predstava, že jadrová elektráreň postavená v 70. rokoch minulého storočia môže bezpečne fungovať až do roku 2060, posúva limity moderného inžinierstva. Bloky ako Gösgen a Leibstadt neboli pôvodne projektované na takúto dlhú službu, no priebežná a masívna modernizácia z nich robí v podstate nové stroje v pôvodnom skelete.

Investícia vo výške okolo jednej miliardy frankov do výmeny kľúčových komponentov, riadiacich systémov a posilnenia bezpečnostných prvkov je z ekonomického hľadiska stále neporovnateľne výhodnejšia než výstavba nových zdrojov na zelenej lúke. Švajčiarsko tak nasleduje príklad zo Spojených štátov, kde úrady už pred časom začali schvaľovať licencie na 80 rokov prevádzky, čím sa z jadra stáva najdlhšie slúžiaci nízkouhlíkový pilier modernej infraštruktúry.

Zimná kríza a pragmatický pohreb „zeleného idealizmu“

Švajčiarsky obrat o 180 stupňov – od plánovaného konca jadra po Fukušime až po úvahy o stavbe nových reaktorov – je priamym dôsledkom straty energetických istôt v Európe. Alpská krajina síce disponuje obrovskými kapacitami vo vodných elektrárňach, no tie v zime kvôli zamrznutiu a nedostatku zrážok nedokážu pokryť domáci dopyt. Solárne a veterné zdroje zatiaľ nedosahujú potrebnú stabilitu a kapacitu na akumuláciu.

Švajčiarska vláda si jednoducho spočítala, že bez jadrových gigantov s výkonom cez  2000 MW by krajine počas zimných mesiacov hrozil systematický kolaps siete (blackout) alebo extrémna závislosť od dovozu špinavej elektriny z nemeckého uhlia či francúzskeho jadra. Politický idealizmus tak musel ustúpiť čistému zimnému pragmatizmu.

Regulačná neistota a psychologická bariéra investícií

Správa Spolkovej rady správne identifikuje, že najväčšou hrozbou pre budúcnosť jadra už nie je únava materiálu alebo technické zlyhanie, ale politická nepredvídateľnosť. Prevádzkovatelia elektrární sú ochotní investovať stovky miliónov do modernizácie len vtedy, ak majú právnu istotu, že štát nezmení názor po najbližších voľbách pod tlakom verejnej mienky.

Tento boj s časom a legislatívou zažíva celá Európa, vrátane Slovenska pri dostavbe a predlžovaní životnosti našich blokov. Definitívny koniec jadrových elektrární sa tak neodohráva v chladiacich vežiach, ale v parlamentech. Švajčiarsky pokus o zrušenie zákazu výstavby nových reaktorov je preto historickým míľnikom, ktorý môže inšpirovať ďalšie západné krajiny k prehodnoteniu ich vlastnej energetickej stratégie.

Európa začína meniť názor na jadro

Švajčiarska debata prichádza v čase, keď sa jadrová energetika opäť dostáva do centra európskej energetickej politiky. Francúzsko investuje do nových reaktorov, viaceré krajiny strednej Európy pripravujú nové jadrové projekty a aj Európska únia začína jadro častejšie označovať za súčasť riešenia energetickej krízy.

Zmenu postoja naznačuje aj minuloročný návrh švajčiarskej vlády, ktorý by mohol zrušiť zákaz výstavby nových jadrových elektrární. Ak by sa návrh podarilo presadiť, krajina by po rokoch úplného útlmu mohla opäť otvoriť dvere novým jadrovým projektom.

Pre Európu ide o dôležitý signál. Krajiny, ktoré ešte nedávno plánovali úplný odchod od jadra, dnes čoraz viac riešia otázku, ako zabezpečiť stabilné dodávky elektriny bez závislosti od fosílnych palív. A práve dlhšia životnosť existujúcich jadrových elektrární sa začína javiť ako jedno z najrýchlejších a najlacnejších riešení.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP