Kobalt sa pomaly stáva najvzácnejším kovom 21. storočia. Všetky moderné technológie sú závislé práve na tomto feromagnetickom, húževnatom a tvrdom prvku s protónovým číslom 27. Hoci kobalt sa pred rokmi stal ústrednou postavou celého priemyslu, smartfóny ovplyvnili jeho ťažbu a časom jeho cena rapídne klesla.

Všadeprítomný kobalt

Všetky moderné smartfóny, elektromobily, notebooky a iné zariadenia obsahujú lítium-iónové batérie, pri ktorých výrobe sa využíva kobalt. S neustálym rastom dopytu po elektrických automobiloch rastie tiež dopyt po tomto pomerne vzácnom prvku. Ťažba kobaltu sa pre Konžskú demokratickú republiku stáva problémom s katastrofickými následkami. Na tému upozornil portál NewYorker a Futurism.

YouTube / industriall-union

Ako sa píše na webe JetsetTimes, pod Kongom leží až 3,4 milióna ton kobaltu, čo predstavuje takmer polovicu celosvetových zásob tohto prvku. I keď väčšina kobaltu z Konga je ťažená v obrovských priemyselných oblastiach s patričným vybavením, v poslednom desaťročí sa státisíce obyvateľov presunulo do predtým odľahlej oblasti Kolwezi, kde na vlastnú päsť ťaží kobalt.

Práve tu jeden muž pri kopaní jamy, ktorá pôvodne mala slúžiť ako jama pre novú toaletu, v roku 2014 narazil v hĺbke asi 2,5 metra na akúsi tyrkysovú skalu. Neskôr sa ukázalo, že sa jedná o hrubú vrstvu heterogenitu, vzácneho minerálu, ktorý sa dá premeniť na kobalt.

Podľa dostupných informácií až 70 % kobaltu sa vyrába v Kongu a aj keď väčšina kobaltu je ťažená a spracovávaná obrovských priemyselných zariadeniach, približne 30 % ťažby je vykonávanej úplne neregulovanými „remeselnými baníkmi“. Tí na vlastnú päsť kopú hlboké jamy a tunely, častokrát bez akýchkoľvek podpier a iných bezpečnostných prvkov, v ktorých sa snažia objaviť „novodobé zlato“.

Ťažba baníkom nevynáša adekvátnu sumu

Mnohí však zisťujú, že ťažba kobaltu nepatrí medzi činnosti, ktoré ich vytrhnú z chudoby, navyše množstvo baníkov prichádza vďaka toxickým účinkom kovu a nedostatočným bezpečnostným opatreniam o život.

Jeden z baníkov pre portál NewYorker uviedol, že napriek stále rastúcej cene kobaltu, má problém si zaplatiť nájom vo výške 25 dolárov. Čo sa týka ceny kobaltu, od roku 2016 do roku 2018 stúpla z približne 23 000 € až na 81 000 € za tonu.

ScreenShot/FRANCE 24 English/ YouTube

Po rapídnom raste však predajná cena za tonu prudko klesla, čo malo súvis priamo aj s cenami medi a niklu. Týmto udalostiam malo predchádzať zhromažďovanie zásob kobaltu v Afrike a Ázii, kde investori dúfali, že sa im podarí zraziť vysokú trhovú cenu, čo sa nakoniec aj stalo, no až po tom, čo si uvedomili, že ľudia nie sú takí „lační“ po elektromobiloch, ako sa zdalo.

Práve tieto produkty, spolu so smartfónmi, sa starajú o veľkú spotrebu batérií, v ktorých sa spomínaný kobalt nachádza. Viac o prepade ceny kobaltu nájdeš v tomto detailne spracovanom článku.

Ceny v roku 2019 sa zastavili na úrovni necelých 27 500 € za tonu a podľa LME majú odvtedy stúpajúcu tendenciu, pričom cena za jednu tonu sa v súčasnosti pohybuje na úrovni necelých 35 000 €.

Detská práca i žaloby technologických gigantov

Ďalším veľkým problémom, ktorý je už mnoho rokov omieľaný aj v celosvetových médiách, je detská práca. Medzi baníkmi sa totiž nachádzajú aj tisíce detí a detských otrokov, ktoré si ani nevedia spomenúť, kedy naposledy si mohli dovoliť kúpiť jedlo. Hlad sa v tomto prípade potláča drogami a omamnými látkami, ktoré podľa slov vyššie zmieňovaného baníka predstavujú nemalý problém.

ScreenShot/ Sky News/ YouTube

Väčšina baní v južnej časti Konga bola odkúpená veľkými čínskymi spoločnosťami, ktoré zaviedli na tieto miesta mnohé bezpečnostné predpisy. Avšak narastajúce znečistenie spôsobené ťažbou aj naďalej spôsobuje toxicitu jazier a pôdy. Tehotné ženy sú dokonca nútené držať sa ďaleko od týchto miest, a od hlavy až po päty ozbrojení vojaci strážia, aby si baníci neukradli nič z kobaltu pre seba.

Na krajinu postihnutú etnickými konfliktmi, chudobou, vysokou korupciou, šírením eboly a iných život ohrozujúcich chorôb je problematika ťažby kobaltu len ďalším pomyselným klincom do rakvy.

Uvedomujú si to aj mnohé organizácie pre ľudské práva, ktoré v roku 2019 pomohli 13 konžským rodinám zažalovať najväčšie technologické svetové spoločnosti ako Microsoft, Dell, Apple či Tesla. Tie mali byť zodpovedné za ťažké a v niektorých prípadoch smrteľné zranenia detí pri ťažbe kobaltu.

Aj z týchto dôvod sa možno Tesla minulý rok zaviazala, že v niektorých svojich elektromobiloch použije lítium-železo-fosfátové batérie, ktoré neobsahujú kobalt. Doposiaľ však nie je známe, v akej miere sa tieto batériu budú využívať.

Ukončenie „remeselnej ťažby“ v Konžskej demokratickej republike sa teda čoskoro nedočkáme, ostáva nám len dúfať, že podmienky v tomto regióne sa postupne budú zlepšovať.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia