Najvzácnejší kov 21. storočia: Všetky moderné technológie sú na ňom závislé

Materiálové inžinierstvo je akýmsi základným predpokladom toho, aby mohli byť zo stále kvalitnejších a lepších materiálov vyrobené aj dokonalejšie produkty. Rovnako to platí aj pri smartfónoch, ktoré využívajú mnoho rôznych komponentov z rozličných materiálov a okrem drahých kovov v nich nájdeme aj zložku, ktorá bola ešte donedávna označovaná aj ako „modré zlato“. Kobalt si pred rokmi získal v priemysle veľkú pozornosť, no práve smartfóny ovplyvnili jeho ťažbu a časom cena tohto materiálu rapídne klesala.

Ak by sme sa vrátili o pár tisícročí do histórie zistíme, že kobalt, ktorý je jeden z materiálov moderného sveta, s obľubou využívali aj v starovekom Egypte, kde sa používal na zafarbenie šperkov a keramiky do „kobaltovej modrej“. Prvé zmienky o tomto využití kobaltu sa objavili už 2 600 rokov p.n.l.. Po dlhých tisícročiach ho za „nový“ prvok oficiálne označil v roku 1780 Torbern O. Bergman, švédsky chemik a mineralóg.

Zobraziť celú galériu (6)

Kobalt je však dodnes pomerne vzácny prvok, ktorý je pevnejší a húževnatejší ako oceľ, no využíva sa iba v prípadoch, kde ho iný materiál nedokáže nahradiť, čo platí aj pri vylepšovaní zliatin, kde je pridávaný iba v malom množstve. V strojárskom priemysle je využívaný práve na výrobu nástrojových ocelí, u ktorých sa vyžaduje vysoká pevnosť, tvrdosť a odolnosť. Práve oceľ s prímesou kobaltu totiž dokáže poskytnúť vlastnosti potrebné pre náročné aplikácie a výrobné procesy.

Po obrovskom „boome“ prišiel náhly pád

V uplynulých rokoch si však tento materiál našiel využitie aj v jednom z kľúčových prvkov moderných zariadení, v lítium-iónových batériách, ktoré už dlhé roky napájajú smartfóny, ale aj elektromobily. Niet preto divu, že dopyt po kobalte rýchlo rástol, rovnako ako jeho ťažba v mnohých kútoch sveta, najviac však v Konžskej demokratickej republike, kde sa ťaží 60 % všetkých svetových dodávok. Získava sa pritom ako vedľajší produkt pri ťažbe niklu a medi. Keďže je drahší ako napríklad nikel, spoločnosti museli za jeho dodávky platiť omnoho vyššie ceny.

Zobraziť celú galériu (6)

S častejším využitím sa na trhu jeho cena zvyšovala. Len v priebehu dvoch rokov, od roku 2016 do roku 2018 stúpla jeho trhová cena z približne 23 000 € až na 81 000 € za tonu. Jeho uplatnenie v batériách pritom vedie k mnohým otázkam a obavám, že práve tieto komponenty spôsobia celosvetový nedostatok zásob kobaltu. Podľa informácií CNBC sa jeden z najväčších výrobcov smartfónov, Apple, chystá zaobstarávať kobalt priamo od ťažobných spoločností, čo môže iba potvrdzovať obavy z nedostatku zásob.

Zobraziť celú galériu (6)

Po rapídnom raste však predajná cena za tonu kobaltu na trhu prudko klesla, čo malo súvis priamo aj s cenami medi a niklu. Týmto udalostiam malo predchádzať zhromažďovanie zásob kobaltu v Afrike a Ázii, kde investori dúfali, že sa im podarí zraziť vysokú trhovú cenu, čo sa nakoniec aj stalo, no až po tom, čo si uvedomili, že ľudia nie sú takí „lační“ po elektromobiloch, ako sa zdalo. Práve tieto produkty, spolu so smartfónmi, sa starajú o veľkú spotrebu batérií, v ktorých sa spomínaný kobalt nachádza.

Problémová ťažba

Ceny tak rýchlo klesali a v minulom roku padli aj o viac ako 30 %. Aktuálne sa cena kobaltu na LME pohybuje na úrovni necelých 27 500 € za tonu, ktorá sa bude ďalej odvíjať práve s prihliadnutím na dopyt po smartfónoch a elektromobiloch.

Veľký nárast dopytu po elektrických autách sa však podľa CRU International očakáva práve v najbližších 2 rokoch, kedy sa tiež zvýši ťažba kobaltu, ktorý budú požadovať aj veľké automobilky ako BMW či Ford. Každý rok by tak mal dopyt stúpať o približne 24 % až 35 %.

Zobraziť celú galériu (6)

Pixabay

Nenechaj si ujsť
Temné stránky elektromobilov. Nie je to len o škodlivosti k prírode

Často diskutovaným problémom je aj samotná ťažba kobaltu, ktorý sa ťaží v katastrofálnych podmienkach a má neblahý vplyv na zdravie baníkov v Afrike, medzi ktorých, bohužiaľ, patria aj deti. Publikácia UNICEF4 odhaduje, že v kobaltových baniach v Kongu pracuje až 40 000 detí, ktoré pracujú v toxickom prostredí pri vysokých teplotách a to len za zhruba za 2 doláre na deň. Aj z týchto dôvodov sa viaceré veľké firmy rozhodli, že prestanú kupovať kobalt vyťažený v Kongu.

Zobraziť celú galériu (6)

Kórejské LG tak spravilo ešte v roku 2015. Napriek snahám spoločností je kobalt nevyhnutým prvkom pre výrobu čoraz využívanejších akumulátorov, ktoré sa v tisíckach kusoch montujú ako „batériové balíky“ do elektromobilov, ale sú aj v smartfónoch.

Napriek počiatočnému „spľasnutiu bubliny“ sa tak dopyt po tomto materiáli v najbližších rokoch opäť zvýši, čo však môže viesť aj k hľadaniu ďalších ložísk. Tie sa okrem Konga nachádzajú aktuálne aj v Rusku, na Kube, v Číne či dokonca na Madagaskare. Budúcnosť sa tak naďalej bude spoliehať na ťažbu kobaltu.

Budúcnosť ťažby

Jeho cena síce teraz výrazne klesla, no čoskoro môže opäť lámať rekordy v závislosti od predaja samotných smartfónov a elektromobilov. Tento proces je prakticky nemožné zvrátiť, nakoľko by sa musel prepracovať celý spotrebiteľský reťazec a drvivá väčšina ľudí pri kúpe nového elektromobilu či smartfónu nemyslí na pozadie celej výroby komponentov, vrátane batérií obsahujúcich kobalt.

Jeho ťažba sa teda významným spôsobom odvíja práve od týchto, pre mnohých bežných, produktov, ktoré už čoskoro ukážu, aká budúcnosť tento chemický prvok čaká.

Čítajte viac z kategórie: Novinky