Európa je najlepšie miesto v našej galaxii na mimozemský život. Teraz šance na jeho nájdenie rapídne narástli
Najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera hlboko pod svojim zamrznutým povrchom môže ukrývať život. Najnovšia vedecká štúdia publikovaná v žurnále Geophysical Research Letters, ktorú viedla geofyzička Marie Běhounková z Karlovej univerzity totiž naznačuje, že vo vnútri mesiaca Európa sa pod hrubou vrstvou ľadu môžu ukrývať sopky. Na tému upozornil portál ScienceAlert.
Najvhodnejšie miesto pre život
Mesiac Európa, ktorý je mimochodom aj adeptom na mesiac vyžarujúci „vlastné svetlo“, je už množstvo rokov považovaný, okrem Zeme, za najvhodnejšie miesto v celej slnečnej sústave na zachovanie života. Niektorí vedci dokonca predpokladajú, že by sa tam mohol nachádzať pokročilý mimozemský život inteligenciou podobný chobotniciam.
Ako sa uvádza na stránkach NASA, najnovší vedecký výskum a počítačové simulácie naznačujú, že na dne zamrznutého podpovrchového oceánu mesiaca Európa môže dochádzať k sopečnej činnosti. Navyše táto činnosti už pravdepodobne prebieha približne 4,5 miliardy rokov. Uvedené zistenia majú zásadný vplyv na teórie o prítomnosti života.
„Naše objavy poskytujú ďalšie dôkazy o tom, že podpovrchový oceán Európy môže byť vhodným prostredím pre vznik života,“ uvádza Běhounková.
Hoci sa zdá, že vzdialený ľadový svet ako je Európa, kde povrchové teploty dosahujú priam mrazivých -140 stupňov Celzia, nie je zrovna ideálnym prostredím pre hľadanie života, výskumy hovoria niečo iné. Život totiž netreba hľadať iba v príjemnom slnečnom prostredí, kde prebieha fotosyntéza.
Za dôkazmi nemusíme ani ďaleko cestovať. Stačí sa pozrieť hlboko do tmavých kútov oceánu, kam slnečné svetlo nemá šancu preniknúť. V týchto oblastiach sa život spolieha na podmorské lávové komíny a chemosyntézu. Tá predstavuje asimiláciu oxidu uhličitého, pri ktorej sa energia získava oxidáciou jednoduchých anorganických látok.
O možnosti výskytu sopečnej aktivity na Európe sa polemizuje už desiatky rokov. Inšpiráciu vedci zrejme čerpajú aj z Jupiterovho ďalšieho mesiaca Io, ktorý sa považuje za najvulkanickejší svet v celej slnečnej sústave.
Poďakovať za to môže gravitačnej sile planéty Jupiter, ale zrejme i ďalším jej mesiacom, ktoré zahrievajú jeho vnútro. Stovky sopiek na ňom dokonca vytryskujú lávové gejzíre, pričom prach a plyn z nich siaha až do výšky 400 kilometrov. Ako sa Jupiterove mesiace môžu navzájom ovplyvňovať a zahrievať nájdeš na tomto odkaze.
Vzhľadom na to, že Európa sa od Jupiteru nachádza v oveľa väčšej vzdialenosti ako Io, vedci si doposiaľ lámali hlavu nad tým, či by k takémuto veľkému vnútornému zahrievaniu mohlo dochádzať aj na tomto mesiaci. Tiež nebolo vôbec jasné, či sa podmorské lávové komíny vôbec na Európe nachádzajú.
Vulkanická aktivita na zamrznutom mesiaci
Svetlo do tejto problematiky vniesla až Běhounková, ktorá so svojim tímom pomocou počítačových simulácií dokázala vymodelovať podrobný vývoj mesiaca Európa, vrátane jeho vnútorného ohrevu až od čias jeho úplného počiatku.
Simulácie „vypľuli“ hneď niekoľko mechanizmov, ktoré zohrali kritickú rolu pri udržiavaní Európy v „života schopnom“ stave. Kľúčom, aby celý mesiac úplne nezamrzol, zrejme spočíval v prvom rade v teple uvoľňovanom rádioaktívnym rozpadom prvkov v plášti na samom počiatku histórie Európy.
V nekoršom štádiu už zohrali hlavnú úlohu slapové sily, periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa, v tomto prípade vyvolané obehom okolo planéty Jupiter a príťažlivých síl ďalších mesiacov.
Vplyvom týchto zmien dochádza k „ohýbaniu“ vnútra ľadového mesiaca. „Ohýbanie“ vnútra má za následok produkciu tepla (NASA to na svojom webe prirovnáva k opakovanému ohýbaniu kancelárskej spinky, kedy ohýbanie generuje teplo), ktoré by podľa všetkého malo byť dostatočné na to, aby sa horniny premenili na magmu, čo má naopak za následok vulkanickú aktivitu. Tá by podľa simulácií mala prebiehať najmä v oblasti pólov.
Výskum prináša nielen lepší pohľad do vnútra mesiaca Európa, ale môže budúcim misiám ukázať, kam by sa mala sústreďovať všetka ich pozornosť. Bližšie a presnejšie informácie však ukáže až sonda Europa Clipper, ktorá do svojej cieľovej destinácie dorazí až v roku 2030 (štart 2024). V tej dobe začne obiehať okolo Jupitera, pričom vykoná aj niekoľko desiatok preletov popri Európe, zmapuje ju a preskúma jej vnútorné zloženie.
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
USA ani Rusko nemajú šancu. Čína chce na Mesiaci urobiť niečo, čo ešte nikto nedokázal
Žiadne rakety, do vesmíru nás dostanú solárne krídla. Ukázali novú družicu s revolučným pohonom
Vedci namierili Webbov teleskop na blízku planétu. Je až 50 % šanca, že tam nájdu život
Legendárne observatórium našlo stratenú planétu. Jedna vec na nej vôbec nesedí
Prelom: Vedci prvýkrát umelo vytvorili čiernu dieru. Padli im sánky, keď začala žiariť
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Veľký deň pre ľudstvo: NASA zachytila zašifrovanú správu z hlbokého vesmíru
- Odhalili desiatky podvodných e-shopov na Slovensku. Vyskúšali sme ich a neverili vlastným očiam (+zoznam)
- EÚ stráca trpezlivosť. Obľúbenej sociálnej sieti Slovákov hrozí zákaz
- Prelom: Vedci prvýkrát umelo vytvorili čiernu dieru. Padli im sánky, keď začala žiariť
- Vedci rozlúštili 2000-ročný papyrus. Ukrýval odpoveď na jednu z najväčších otázok
-
- Veľký deň pre ľudstvo: NASA zachytila zašifrovanú správu z hlbokého vesmíru
- Odhalili desiatky podvodných e-shopov na Slovensku. Vyskúšali sme ich a neverili vlastným očiam (+zoznam)
- EÚ stráca trpezlivosť. Obľúbenej sociálnej sieti Slovákov hrozí zákaz
- Prelom: Vedci prvýkrát umelo vytvorili čiernu dieru. Padli im sánky, keď začala žiariť
- Vedci rozlúštili 2000-ročný papyrus. Ukrýval odpoveď na jednu z najväčších otázok
-
- Veľký deň pre ľudstvo: NASA zachytila zašifrovanú správu z hlbokého vesmíru
- Veľký elektropredajca na Slovensku končí. Toto bude jeho náhrada
- Apple to dokázal. Na iPhone príde zmena, po ktorej už žiadny Android nebude dávať zmysel
- Prelom: Vedci prvýkrát umelo vytvorili čiernu dieru. Padli im sánky, keď začala žiariť
- Zem má druhý mesiac, vieme odkiaľ pochádza. Odhalil ho gigantický kráter
O hlasovací preukaz v eurovoľbách možno požiadať aj cez aplikáciu Voľby.Digital
Podľa novej štúdie môže pacientom s Alzheimerom pomôcť rapamycín
Batman sa vracia na nečakanej platforme. Sleduj temný trailer
Ruský plynárenský koncern Gazprom sa vlani prepadol do straty
Slováci sa zbierajú pre Machalu: Chcú ho poslať do vesmíru, aby skontroloval, či je Zem guľatá
Copyright© 2024 by Startitup, s. r. o. Všetky práva vyhradené