Najnovšia štúdia z dielne NASA publikovaná v žurnále Nature Astronomy priniesla zaujímavé poznatky o jednej z prirodzených družíc Jupitera. Európa údajne vyžaruje vlastné svetlo, informoval web ScienceAlert.

Po Zemi druhé najvhodnejšie miesto na život

Je všeobecne známe, že hneď po Slnku je Mesiac druhý najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme a to aj napriek tomu, že nesvieti vlastným svetlom, ale iba odráža svetlo prichádzajúce zo Slnka. Najnovší výskum však naznačuje, v slnečnej sústave máme potencionálneho kandidáta na mesiac, ktorý vyžaruje „vlastné svetlo“.

Podľa vedcov z NASA je týmto adeptom Európa, teda najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, ktorý okolo planéty obieha každých 86 hodín. Rovnako ako náš Mesiac je viazaný rotáciou, takže jednou stranou je vždy obrátený k Jupiteru.

NASA

Vedci predpokladajú, že ho pokrýva podpovrchový oceán, ktorý je kvôli väčšej vzdialenosti od Slnka stále zamrznutý a tento malý mesiac je tak okrem Zeme najvhodnejším miestom v slnečnej sústave, na ktorom by mohol vzniknúť život. Niektorí sa dokonca domnievajú, že sa na Európe nachádza pokročilý mimozemský život inteligenciou podobný chobotniciam.

V novej štúdii tím vedcov vedený fyzikom Murthym Gudipatim naznačuje, že práve tento ľadový povrch a magnetické pole Jupitera spôsobujú, že Európa dokáže žiariť aj v tme na odvrátenej strane.

Zobraziť celú galériu (1)
Prierez povrchom mesiaca Európa / Zdroj: Youtube / NASA Jet Propulsion Laboratory

Povrch Európy je podľa doterajších poznatkov tvorený zmesou ľadu a rôznych solí, ako napríklad síran-horečnatý alebo chlorid-sodný. Taktiež vieme, že spomínaný mesiac je pod vplyvom silného magnetického poľa Jupitera neustále „bombardovaný“ nabitými časticami. Tieto vysoko energetické častice dopadajú na jeho povrch v dôsledku čoho dochádza k zložitým fyzikálnym a chemickým procesom, upozornil web Phys.

Keďže však zatiaľ nepoznáme presné chemické zloženie Európy, nie je úplne jasné, ako tieto procesy môžu vyzerať. Z tohto dôvodu sa ich vedci z NASA pokúsili simulovať v laboratóriu spôsobom, že napodobnili ľad Európy a vysoko energetické elektrónové žiarenie Jupitera.

Žiara Jupiterovho mesiaca Európa vygenerovaná v laboratórnych podmienkach. Gudipati et al., Nature Astronomy, 2020

V rámci série experimentov tím vedcov vytvoril špeciálny prístroj s názvom „Ľadová komora“, v ktorej ľad ochladili na -173,15 °C a podrobili ho pulzom elektrónového žiarenia. Po uskutočnení tohto procesu spozorovali vedci, že ľad žiaril dokonca hneď niekoľkými farbami v závislosti od použitých soľných zlúčenín. Pri pohľade voľným okom táto žiara vyzerala, buď ako modrá, biela, alebo zelená s rôznymi stupňami jasu.

„Keby Európa nebola pod týmto žiarením, vyzerala by tak ako náš Mesiac – tmavý na odvrátenej strane. Keďže však je bombardovaný žiarením z Jupitera, táto strana žiari v tme.“ uviedol vedúci autor štúdie Murthy S. Gudipati.

Okrem toho vedci zistili, že chlorid-sodný a uhličitan-sodný túto žiaru zoslabovali, zatiaľ čo síran horečnatý ju zosilňoval. Toto žiarenie zatiaľ vzhľadom na veľkú vzdialenosť od Zeme nedokážeme na našej planéte pozorovať, čo by sa však malo zmeniť vďaka misii NASA s názvom Europa Clipper, ktorej štart je naplánovaný na rok 2024. Jej sonda bude disponovať prostriedkami, ktoré umožnia pozorovať túto žiaru zo vzdialenosti približne 50 kilometrov.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda