Útoku ransomvérom čelila vlani až polovica svetových organizácií. Môže za to aj pandémia

Zobraziť celú galériu (0)

Pandémia koronavírusu, lockdown a presun zamestnancov na home office viedli k enormnému nárastu ransomvérových útokov. Keďže až 86 percent zamestnancov globálnych spoločností vykonávalo svoju prácu z domu, snažili sa túto situáciu zneužiť kybernetickí zločinci.

Ransomvérový útok za uplynulý rok zaznamenalo aj z toho dôvodu až 51 percent organizácií. Informovala o tom hovorkyňa spoločnosti KPMG na Slovensku Katarína Brusáková s tým, že najjednoduchšia cesta ako predchádzať útokom je mať dobre zabezpečenú sieť.

Podľa aktuálnej štúdie KPMG len jedna tretina riaditeľov spoločností očakáva v oblasti práce z domu návrat do stavu pred pandémiou už tento rok. Takmer polovica to vidí reálne až v roku 2022. Pre štvrtinu spoločností sa spôsob podnikania zmenil natrvalo.

„Práca z domu však prináša so sebou výrazne vyššie kybernetické riziká. Uvedomujú si to najmä zločinci – využívajú slabiny, ktoré odhalila pandémia. Neustále zväčšujú svoju pôsobnosť a najčastejšie nasadzujú na obete ransomvér,“ vysvetľuje Pavol Adamec, výkonný riaditeľ oddelenia riadenia rizík KPMG Slovensko.

Spomedzi kyberútokov bolo celkovo 41 percent ransomvérových. Ransomvér je typ škodlivého softvéru, ktorý je určený na blokovanie prístupu k počítačovému systému, kým sa nevyplatí požadovaná suma peňazí. V apríli 2021 sa ransomvérové útoky opakovane objavili aj na Slovensku a Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT k tomu vydalo varovanie.

Ako udáva štúdia KPMG, od roku 2019 narástol počet takéhoto typu útokov o 100 percent. Ransomvér vstúpil do povedomia verejnosti v roku 2017, keď bolo útokom WannaCry poškodených okolo 200-tisíc elektronických zariadení v 150 krajinách. Jednou z obetí útočníkov bola Národná zdravotná služba v Anglicku.

Útok spôsobil, že boli blokované nielen počítače, ale aj skenery, chladničky, kde sa skladuje krv či operačné vybavenie. Nedávnym prípadom ransomvérového útoku je napadnutie ropovodu v USA. Firmy vplyvom ransomvéru čelia hmotným škodám v podobe výpadkov príjmov, nákladov na nápravu a prípadné odškodnenie zákazníkov či súdne spory.

Zdroj: SITA