Známky života na Venuši sú omyl. Celý čas sme detegovali najbežnejší materiál planéty

Minulý rok obletela svet senzačná správa o detekcii fosfínu v oblakoch Venuše. Keďže na Zemi ho vytvárajú rôzne druhy baktérií, jeho prítomnosť údajne naznačovala, že môže ísť o znak života na tejto nehostinnej planéte.

Nové údaje prezentované v štúdiách publikovaných v žurnále The Astrophysical Journal Letters a na predtlačovom serveri arXiv (v blízkej budúcnosti by aj táto štúdia mala byť zverejnená v žurnále The Astrophysical Journal Letters) však naznačujú, že prvotné detekcie sa mýlili a namiesto fosfínu bol v oblakoch našej sesterskej planéty detegovaný oxid siričitý, o téme informoval portál ScienceAlert.

Vývoj situácie okolo detekcie fosfínu v oblakoch  našej sesterskej planéty

Správu o detekcii fosfínu má na svedomí tím výskumníkov z Cardiffskej univerzity pod vedením astrobiologičky Jane Greavesovej. Tí v roku 2017 pomocou teleskopu Jamesa Clerka Maxwella (JCMT) a v roku 2019 pomocou sústavy rádioteleskopov ALMA zistili spektrálny podpis chemickej látky PH₃ – fosfín. O detekcii fosfínu a o výsledkoch štúdie sme vás informovali aj my prostredníctvom tohto článku.

Pixabay

Len niekoľko týždňov po objave sa vynorila nová štúdia, kde sa vedecký tím z Harvardu domnieva, že ak je fosfín objavený na Venuši tvorený rôznymi baktériami, existuje vysoká pravdepodobnosť,  že sa tam dostali zo Zeme prostredníctvom meteoritov, ktoré vstupujú do zemskej atmosféry a znovu ju opustia.

Aby sa situácia okolo detekcie fosfínu ešte viac skomplikovala, v októbri vyšla ďalšia štúdia, podľa ktorej mal byť fosfín detegovaný na Venuši už v roku 1978. Prítomnosť vraj zaznamenala sonda Pioneer 13, ale vďaka nedostatočnej technologickej vyspelosti boli dáta až doteraz nepovšimnuté. Navyše v tej dobe sa zlúčeninám na báze fosforu (ako je fosín) nevenovala príliš veľká pozornosť a študovali sa skôr iné chemické zlúčeniny. Viac o Pioneer 13 a detekcii fosfínu nájdeš na tomto odkaze.

Tu sa však rozruch okolo fosfínu ešte ani zďaleka neskončil. Na rad sa dostali aj ďalšie výskumy, ktoré odhalili, že pri spracovaní údajov získaných pomocou teleskopu ALMA došlo k chybe.

Údaje teda boli spracované znova, ale aj po ďalšej analýze, tím výskumníkov z Cardiffskej univerzity uvádzal, že na Venuši sa fosfín môže nachádzať, ale v oveľa menšom množstve ako sa pôvodne myslelo.

Išlo celý čas o oxid siričitý, ktorý je na Venuši všadeprítomný?

Kde je teda problém? Na objasnenie celej situácie je potrebné sa vrátiť do roku 2017, kedy bol pomocou teleskopu JCMT zaznamenaný signál rádiových emisií pri frekvencii 266,94 GHz, čo mohlo značiť prítomnosť iba dvoch molekúl – buď fosfínu alebo oxidu siričitého. Oxid siričitý však na základe ďalších pozorovaní pomocou teleskopu ALMA v roku 2019 tím vedcov z Cardiffskej univerzity vylúčil a uviedol, že sa jedná o fosfín, upozorňuje portál Phys.

Teraz však nové, hore uvedené štúdie, údaje opäť prehodnotili a k celej problematike zaujali úplne iný postoj. Jednak sa opätovne pozreli na rádiové emisie dát získaných z teleskopu ALMA, ako pred korekciou, tak aj po korekcii (viď vyššie – prvé údaje boli chybné). Revízia týchto dát však ukázala, že hoci prvotné údaje hovorili o detekcii signálu pri frekvencii 266,94 GHz, po korekcii tento signál už nemohol byť jednoznačne identifikovateľný.

Ron Miller

Vedci pri objasňovaní tohto prípadu použili aj tzv. radiačný prenosový model (radiative transfer model), ktorý obsahuje údaje zozbierané z pozorovaní Venuše za posledných niekoľko desiatok rokov. Odborníci tento model použili na simuláciou signálov z fosfínu a oxidu siričitého v rôznych úrovniach atmosféry, ale i na zistenie toho, ako by daný signál zachytili teleskopy JCMT a ALMA.

Zo simulácii jednoznačne vplýva, že 266,94 GHz signál, ktorý zachytil teleskop JCMT v roku 2017 nepochádza z oblakov Venuše, ale z miesta vysoko nad nimi. Presnejšie by mal signál pochádzať z výšky asi 80 kilometrov (pôvodne sa hovorilo o 50), teda z výšky, kde by vďaka chemickému zloženiu a ultrafialovému žiareniu boli molekuly fosfínu v priebehu niekoľkých sekúnd zničené.

Vedci sa tiež domnievajú, že údaje získane teleskopom ALMA výrazne podcenili množstvo oxidu siričitého v atmosfére Venuše. „Konfigurácia antény ALMA v čase pozorovaní v roku 2019 má nežiaduci vedľajší účinok: Signály z plynov, ktoré sa nachádzajú takmer všade v atmosfére Venuše – napríklad oxid siričitý – vydávajú slabšie signály ako plyny distribuované v menšom rozsahu“, uviedol spoluautor štúdie Alex Akins.

Čo z toho všetkého nakoniec vyplýva?

Jednoducho to, že údajná detekcia fosfínu na Venuši nie je nič iné, ako detekcia obyčajného oxidu siričitého.

„Namiesto fosfínu v oblakoch Venuše sú údaje v súlade s alternatívnou hypotézou – detegovali oxid siričitý“, uviedla spoluautorka Victoria Meadows. „Oxid siričitý je treťou najbežnejšou chemickou zlúčeninou v atmosfére Venuše a nie je možné ho považovať za znak života“, dodala.

Môžeme očakávať, že v blízkej budúcnosti sa k celej situácii vyjadrí aj tím výskumníkov z Cardiffskej univerzity, ktorých sa celá problematika bezprostredne dotýka. Situáciu preto budeme aj naďalej podrobne sledovať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky