Vedci z Cardiffskej univerzity zaznamenali v oblakoch planéty Venuša plyn s názvom fosfín, ktorý sa tam doposiaľ nevyskytoval. Na Zemi ho vytvárajú rôzne druhy baktérií, čo naznačuje, že môže byť znakom pre život na tejto nehostinnej planéte, píše CNN.

Aktualizácia 16.9.2020

Len deň po tom, čo vedci zverejnili nálezy potenciálnych znakov života na Venuši, dostáva výskum oficiálneho sponzora pre ďalšie pokračovanie. Je ním súkromná spoločnosť The Breakthrough Initiatives, ktorú založil ruský podnikateľ a vedec Jurij Milner, informoval portál CNET. Iniciatíva dokonca okrem pokračovania výskumu zváži aj potenciál prieskumnej misie planéty.

„Nájsť život kdekoľvek mimo Zeme by bolo skutočne prelomové. Ak existuje nezanedbateľná šanca, že je to hneď na Venuši, preskúmanie tejto možnosti je pre našu civilizáciu naliehavou prioritou“, uviedol Milner. 

Výskum bude viesť spoluautorka pôvodnej štúdie Sara Seager z MIT, avšak zatiaľ nie je známa suma ani iná pomoc, ktorú doň The Breakthrough Initiatives zainvestuje. Spoločnosť okrem toho financuje aj výskum so zameraním na hľadanie potenciálnych rádiových signálov od vzdialených mimozemských civilizácií a projekt Starshot, ktorého cieľom je vyslať miniatúrne vesmírne sondy k najbližšiemu hviednemu systému Alpha Centauri.

Tento objav vzbudil obrovský záujem vedcov po celom svete a dokonca aj samotný riaditeľ NASA Jim Bridenstine vyhlásil, aby vedci venovali Venuši viac pozornosti. Šéf ruskej agentúry Roskosmos zase oznámil plány na samostatnú ruskú misiu na Venušu bez medzinárodnej spolupráce, ktorá sa podľa jeho slov má uskutočniť popri plánovanej misii Venera-D, ktorá vzniká v spolupráci s USA, píše Moscow Times.

Pôvodný článok:

Život na Venuši je predsa len možný

Hlboko v kyslých oblakoch Venuše zaznamenali astronómovia plyn zvaný fosfín, ktorý na Zemi produkujú baktérie. Jeho prítomnosť však vedci zatiaľ nevedia rozumne vysvetliť, avšak fakt, že sa v týchto oblakoch planéty nachádza, naznačuje procesy, ktorým stále celkom nerozumieme.

Tento objav má na svedomí tím výskumníkov z Cardiffskej univerzity, ktorý študoval Venušu počas od roku 2017 cez teleskop Jamesa Clerka Maxwella na Havaji a rádioteleskop ALMA v Chile.

„Na Venuši sa deje niečo úplne neočakávané a veľmi zaujímavé. Vytvára to prítomnosť malého množstva fosfínového plynu,“ uviedla spoluautorka výskumu z MIT, astrofyzička Sara Seager.

Záver zatiaľ neexistuje

V zverejnenom výskume ukázali astronómovia údaje odhaľujúce malé stopy fosfínu v mrakoch vo výške približne 50 až 60 kilometrov, kde je teplota oproti 470 stupňom Celzia na povrchu o čosi miernejšia a život by tu teoreticky mohol vzniknúť.

Tieto mraky sú však tvorené najmä kyselinou sírovou, čím vytvárajú podmienky, v ktorých by fosfín príliš dlho nevydržal. Ako sa tam teda dostal?

Zobraziť celú galériu (3)
Venuša je často pre svoje podmienky označovaná za pekelnú planétu / Zdroj: Rick Guidice/ARC/NASA

Tím vedcov sa najprv snažil prísť s čo najviac možnými potenciálnymi zdrojmi plynu, ako blesky či meteory dopadajúce na povrchu planéty, všadeprítomné sopky alebo chemické procesy priamo v oblakoch. Napriek tomu však stále neboli schopní presne určiť, čo fosfín vytvára.

Zobraziť celú galériu (3)
Takto nejako môže vyzerať povrch Venuše / Zdroj: NASA/JPL

Myšlienka tu bola už dlho, vedci však musia byť opatrní

Myšlienka, že by vedci boli schopní objaviť život na Venuši, sa pritom zdá ako veľmi absurdná. Planéta, ktorá je vlastne pustinou obklopenou hustou atmosférou oxidu uhličitého, je totiž doslova stelesnením pekla v našej slnečnej sústave. Dopĺňajú ho mraky, ktoré sú podľa astrobiológa z MIT a spoluautora štúdie Janusza Petkowskeho „miliardkrát kyslejšie ako najkyslejšie prostredie na Zemi“, píše The Verge.

Napriek tomu však vedci zvažovali existenciu života v tomto nehostinnom prostredí už niekoľko desaťročí. V roku 1967 s ňou prišli astronóm Carl Sagan a biológ Harold Morowitz a napriek tomu, že výskum života vedci odjakživa viac zameriavali na Mars, Venušu nadobro neodpísali. Nález fosfínu teraz zase vracia planétu do hry.

Mnoho vedcov však upozorňuje, že objavy plynov, ktoré sú spojené s prítomnosťou života, sa vyskytli už niekoľkokrát, no stále nie sú presvedčivým dôkazom o živote, informuje vo svojom článku NY Times. Ako príklad môžeme uviesť nálezy metánu či dokonca kyslíka na Marse, ktoré však môžu byť produktom rôznych chemických reakcií. Niektorí jednotlivci zase tvrdia, že život na červenej planéte sme objavili už dávno.

Astrobiológ z Edinburghskej Charles Cockell univerzity upozornil, že namiesto naznačovania prítomnosti života na Venuši by sa vedci mali zamerať na to, či je nález fosfínu jeho ozajstným ukazovateľom.

„Biologické vysvetlenie by malo byť vždy poslednou možnosťou. Zároveň existujú dôkazy toho, že v oblakoch na Venuši život neexistuje. Koncentrácie kyseliny sírovej sú tu extrémnejšie ako v akomkoľvek známom biotope na Zemi“, uviedol Cockell pre The Guardian. 

Napriek tomu však vedci stojaci za výskumom dúfajú, že budú ďalšie výskumy a potenciálne misie venovať Venuši viac pozornosti. Tím bude naďalej pokračovať v objasňovaní pôvodu fosfínu na planéte ako aj v hľadaní znakov ďalších plynov v jej atmosfére.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda