Vedci z celého sveta aktuálne bojujú s časom a snažia sa vyvinúť liek na chorobu Covid-19, ktorú spôsobuje koronavírus SARS-CoV-2. Ako sa im v tomto úsilí darí a je možné, aby sme už liek mali na dosah?

Hľadanie lieku na ochorenie Covid-19 pokračuje v plnom prúde. Nejde však o ľahkú úlohu. Ako píše portál Live Science, koronavírus SARS-CoV-2 je pre naše telo a imunitný systém úplne nový a bunky napadá novým spôsobom. Každý vírus je svojím spôsobom iný a rovnako tak aj lieky, ktoré sa používajú na liečbu.

Práve preto aktuálne nemáme žiadny 100 % účinný liek. Vývoj liekov na liečbu chorôb zvyčajne trvá roky. Portál MedicineNet v tomto smere uvádza, že v takých Spojených štátoch trvá priemerne 12 rokov, kým sa liek dostane z laboratórií k pacientom. Pri aktuálnej rýchlosti šírenia koronavírusu SARS-CoV-2 však toľko času nemáme.

Vírusy sú zákerné

Vírusy sú v porovnaní s ľudskými bunkami malé a samy sa nedokážu rozmnožovať a reprodukovať. Samotný koronavírus má totižto asi len 30 proteínov, zatiaľ čo ľudská bunka ich má viac ako 20 000. Aby mohol vírus túto nevýhodu obísť a dokázal prežiť, potrebuje hostiteľa a jeho bunky. Tie však majú zvyčajne vstupné dráhy do svojho vnútra „uzamknuté“, aby sa mohli brániť vonkajším útočníkom.

Zobraziť celú galériu (0)

Vzorka koronavírusu. Zdroj: Čínske národné mikrobiologické dátové centrum

Koronavírus však dokáže tieto „zámky“ oklamať a používa na to svoje vlastné proteíny. Akonáhle sa do bunky dostane, viaže sa na proteíny, ktoré bunka normálne používa pre vlastné funkcie. Vírus týmto spôsobom doslova ukradne telu zdravé bunky a premení ich na pomyselné továrne pre svoje rozmnožovanie. Akonáhle vyčerpá ich zdroje, bunky začínajú odumierať.

Zobraziť celú galériu (0)

Snímka CT skenovania u 54-ročnej ženy nakazenej koronavírusom. Červená oblasť na snímke A reprezentuje pľúcne lézie. Na snímke B sú viditeľné trachey, priedušky, pľúcne tkanivá a lézie podľa CT skenu. Zdroj: RSNA.org

Najviac náchylné sú voči koronavírusu SARS-CoV-2 epitelové bunky dýchacích ciest a pľúc, pretože oproti ostatným bunkám v tele disponujú vyšším množstvom proteínov, ktoré koronavírus používa pre vstup do bunky. Postupné odumieranie týchto buniek tak spôsobuje nakazenej osobe vážne respiračné príznaky.

Ako teda fungujú lieky?

V prípade liečby koronavírusu existujú dva spôsoby, ako môžu lieky ľudskému telu pomôcť sa brániť. Pri prvom spôsobe môže liek zaútočiť na vlastné proteíny vírusu, ktorým môže zabrániť vo vstupe do buniek alebo v kopírovaní genetického materiálu, keď je vírus už vo vnútri bunky. Takto funguje napríklad aj liek Remdesivir, ktorý sa v súčasnosti klinicky testuje.

Zobraziť celú galériu (0)

Pixabay

Problémom tohto prístupu je to, že vírusy postupom času mutujú a menia sa. V budúcnosti by sa koronavírus mohol vyvíjať až do takej miery, že lieky ako je Remdesivir by už boli zbytočné. Tento boj medzi liekmi a vírusmi je tiež dôvodom, prečo je napríklad vhodné pre rizikové skupiny nechať sa očkovať voči chrípke každý rok.

Druhý spôsob fungovania lieku spočíva v tom, že dochádza k blokovaniu interakcie vírusového proteínu s proteínom ľudských buniek, ktorý vírus pre svoje prežitie potrebuje. Tento prístup má veľkú výhodu v tom, že v podstate chráni hostiteľský mechanizmus a v porovnaní s predchádzajúcim nedochádza k zmene ľudských buniek.

Zobraziť celú galériu (0)

Roche

Vývoj každého lieku ale začína tým, že vedci potrebujú identifikovať konkrétne proteíny, ktoré koronavírus používa na vstup do bunky a jej transformáciu pre svoje rozmnožovanie. Až sú identifikované, snaha smeruje k identifikácií známych zlúčenín, ktoré by sa mohli na tieto proteíny viazať a zabrániť vírusu v ich použití.

Až sú známe zlúčeniny schopné zablokovať vírus, nasledujú roky predklinických štúdií a klinických skúšok, ktoré môžu stáť milióny eur. Existuje však rýchlejší a v podstate bezplatný spôsob, ako všetky tieto roky a testy preskočiť a dostať sa k lieku. Len americká Správa potravín a liečiv (FDA) má v databáze viac ako 20 000 rôznych schválených liekov. Možno práve v tejto alebo inej svetovej databáze sa môže nachádzať liek, ktorý potrebujeme.

Ktoré najznámejšie existujúce lieky predstavujú najlepšie vyhliadky k liečbe Covid-19?

Liek proti malárii: Chlórochín

Chlórochín je lacný, bežne dostupný liek, ktorý sa od roku 1945 bežne používa pri liečbe malárie a iných chorôb, pričom ho môžu bezpečne užívať aj tehotné ženy a deti. Laboratórne štúdie zistili, že toto antivírusové liečivo bolo účinné proti koronavírusu. Výsledky malej francúzskej štúdie s 24 pacientmi naznačujú, že liek môže zabrániť nákazlivosti vírusu už do 6 dní a tiež urýchliť zotavenie sa z choroby.

Liek proti HIV: Kaletra

Kaletra je kombináciou dvoch antivírusových liekov, lopinaviru a ritonaviru, ktoré sa bežne používajú na liečbu HIV. Podľa laboratórnych štúdií by mohlo ísť aj o sľubnú potenciálnu liečbu proti Covid-19. Tieto nádeje však tento týždeň utrpeli výrazný neúspech, keď jedna z prvých veľkých štúdií s 200 vážne chorými pacientmi z Číny nepriniesla žiadny výsledok.

Táto štúdia však nemusí nevyhnutne znamenať pre Kaletru koniec cesty. Je možné, že liek by mohol byť účinný, ak by bol pacientom podaný skôr, alebo by bol podávaný pacientom s miernejšími príznakmi. Organizácia WHO už zaradila Kaletru do hlavných medzinárodných skúšok, ktoré by snáď mohli priniesť pozitívne výsledky.

Liek proti chrípke: Favipiravir

Ide o japonský liek proti chrípke, ktorý vyvinula dcérska spoločnosť firmy Fujifilm. Čínske testy na 340 pacientoch ukázali, že nákaza vírusom bola vyliečená do štyroch dní u tých, ktorí liek dostali, oproti 11 dňom v prípade tých, ktorí liek nedostali. Zároveň boli potvrdené menšie škody na skenoch hrudníka v prípade pacientov, ktorý liek požili. Bohužiaľ, tento liek pravdepodobne nefunguje dobre v prípade pacientov s ťažkými príznakmi.

Liek proti ebole: Remdesivir

Tomuto lieku sme sa už skôr venovali v samostatnom článku. Pôvodne bol vyvinutý spoločnosťou Gilead Sciences pre liečbu eboly, pri ktorej ale úspešný nebol. Keďže koronavírusy podobne ako ebola patria do skupiny RNA vírusov, predpokladá sa, že Remdesivir by mohol byť pri ich liečbe úspešný. Testy už ukázali, že z 14 pacientov s ťažkými príznakmi choroby nikto po 2 týždňoch od podania lieku nezomrel a viac ako polovica už vyzdravela.

Liek pre liečenie chronických obštrukčných chorôb – Interferon beta

Zlúčenina Interferon beta je súčasťou prirodzeného obranného systému pľúc proti vírusom a bola pôvodne vyvinutá pre pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc CHOCHP. V tomto prípade vedci dúfajú, že podávanie interferonu beta zvýši schopnosť tela bojovať s vírusom, najmä u tých, ktorí majú oslabený imunitný systém.

Nádej na rýchle nájdenie lieku existuje

Vyššie uvedené lieky teda predstavujú reálnu možnosť, že liek na Covid-19 už máme. Či už ale budú účinné vyššie uvedené lieky, alebo úplné iné, je v tomto momente jedno. Koronavírus SARS-CoV-2 sa šíri naprieč Slovenskom a celým svetom, preto veríme, že snaha vedcov bude čoskoro odmenená.