Indická vesmírna agentúra sa pripravuje na svoj historický počin, pri ktorom chce vyslať k Mesiacu svoju najsilnejšiu raketu GSLV Mk-III s orbitálnym a pristávacím modulom, vrátane rovera Pragyan, informuje Space. Štart lunárnej misie Chandrayaan-2 je naplánovaný už na túto nedeľu, kedy bude raketa odpálená z kozmického centra Satiša Dhawana.

Druhá misia Indie s pristátím na Mesiaci prichádza po 11 rokoch od prvej misie Chandrayaan-1, ktorá vyslala sondu na jeho orbitu a nárazovú hlavicu do jeho povrchu. Vďaka tomu našli vedci na Mesiaci stopy vody. Chandrayaan-2 je tak vylepšenou verziou predošlej misie a bude sa skladať z orbitálneho a pristávacieho modulu Vikram a rovera Pragyan.

Pokiaľ všetko pôjde podľa plánov, na povrch Mesiaca sa moduly dostanú už 6. septembra v oblasti medzi krátermi Manzinus C a Simpelius N. India tak bude po Rusku, USA a Číne zrejme štvrtou krajinou, ktorá môže úspešne pristáť so svojim modulom na povrchu Mesiaca, informuje Daily Mail.

India chce pristáť na Mesiaci

Všetko to do vesmíru vynesie raketa GSLV Mk-III, ktorá je schopná utiahnuť 4-tonový náklad. Orbitálny a pristávací modul budú v rakete poskladané ako integrovaný modul. Rover sa potom bude nachádzať vnútri pristávacieho modulu. Po vypustení rakety na zemskú orbitálnu dráhu sa dostane na Mesiac pomocou pohonu orbitálneho modulu. Následne sa pristávací modul oddelí od orbitálneho a dosadne na povrchu neďaleko južného pólu.

Zobraziť celú galériu (4)

Rover Pragyan na rampe pristávacieho modulu Vikram. Zdroj: ISRO

Nenechaj si ujsť
NASA sprístupní Medzinárodnú vesmírnu stanicu aj pre verejnosť. Cena je len pre vyvolených

Orbitálny modul potom bude schopný komunikovať ako s pristávacím modulom, tak aj indickou komunikačnou sieťou IDSN na Zemi. Celková životnosť misie je stanovená na 1 rok. Samotný pristávací modul, pomenovaný po otcovi indického vesmírneho programu ako Vikram A. Sarabhai, má pritom na Mesiaci operovať počas 1 lunárneho dňa, ktorý predstavuje 14 dní na Zemi. Rover Pragyan je vybavený solárnymi panelmi pre napájanie a dokáže jazdiť na vzdialenosť 500 metrov, pričom komunikuje iba s modulom Vikram.

Tento modul však vykoná ešte jeden experiment od NASA, pomenovaný ako Laser Retroreflector Array (LRA) pre lunárne moduly. Pomocou tohto laserového zariadenia budú môcť vedci určiť presnú polohu roveru na Mesiaci a jeho vzdialenosť od Zeme. Tento experiment mal vykonať ešte izraelský pristávací modul Beresheet, ktorý však v apríli tohto roka na povrchu Mesiaca havaroval.

Čítajte viac z kategórie: Novinky