Pokutu môžeš dostať, aj keď si nešoféroval. Nový zákon sprísnil zodpovednosť všetkým vodičom

Aktualizované 27.10.2026:

Pokuta za rýchlosť ti môže prísť aj zo zoznamu zariadenia, ktoré prevádzkuje obec. Schválená novela cestného zákona s takouto spoluprácou počíta, spracovanie údajov a sankcionovanie však zostávajú v rukách polícii. Zmeny priniesol zákon č. 131/2026 Z. z., ktorý parlament schválil 2. júna. Väčšina jeho ustanovení nadobudla účinnosť 1. septembra 2026 a mnohí Slováci o týchto zmenách nemusia vedieť.

Pôvodný plán sa totiž počas schvaľovania zásadne upravil. Ešte v apríli návrh počítal s tým, že samosprávy budú vlastnými stacionárnymi zariadeniami dokumentovať a riešiť rýchlosť či ďalšie dopravné priestupky. Ministerstvo vnútra však potvrdilo zrušenie tejto právomoci. Obce tak nezískali možnosť samostatne posielať pokuty za prekročenie rýchlosti. Ich vlastná zodpovednosť zostáva pri porušení pravidiel zastavenia a státia.

Podľa aktuálne znenia zákona o cestnej premávke môže polícia využívať aj záznamy zariadení prevádzkovaných správcom cesty, ktorým je obec alebo vyšší územný celok. Údaje musí spracúvať Policajný zbor na základe zmluvy medzi ministerstvom vnútra a príslušným správcom. Obec teda môže prevádzkovať techniku, pokutu za rýchlosť však ukladá polícia. Samotný zákon ešte nepotvrdzuje spustenie takéhoto merania v konkrétnej ovci.

Od toho sa odvíja aj príjem z pokút. Sankcia uložená štátnou políciou patrí do štátneho rozpočtu. Účasť obce na prevádzke zariadenia jej automaticky neprináša peniaze z takýchto uložených pokút. Obci zostávajú pokuty, ktoré sama uloží v rozsahu svojich zákonných právomocí, teda napríklad za spomínané parkovanie.

Novela rozšírila zodpovednosť držiteľa vozidla

Po novom zahŕňa aj jazdu v protismere, nedodržanie odstupu, zakázané používanie telefónu či nepoužitie bezpečnostného pásu na prednom sedadle. Pri preukázanom porušení zákazu používania telefónu stanovuje sadzbu 249 eur, pri nepoužití pásu na prednom sedadle 78 eur a pri nedodržaní predpísanej vzdialenosti 99 eur. Ide o pokuty držiteľovi vozidla na základe technického záznamu.

Mení sa aj postup pri odpore proti takejto pokute. Samotné označenie iného vodiča už nestačí. Úrad odmietne odpor založený iba na tom, kto vozidlo viedol. Lehota na podanie odporu zostáva 15 dní od doručenia rozkazu a možnosť namietať nesprávne vyhodnotený skutok je zachovaná. Ak sa totožnosť vodiča zistí ešte pred začatím konania proti držiteľovi, zákon počíta s prejednaním konania vodiča.

Pôvodný článok:

Slovenské mestá a obce by v roku 2026 mohli získať výrazne väčšie právomoci pri dohľade nad dopravou. Súčasťou pripravovaných zmien je aj možnosť využívať vlastné radary a kamery na kontrolu rýchlosti či ďalších priestupkov, pričom sankcie by sa v takýchto prípadoch riešili cez princíp objektívnej zodpovednosti.

Nové právomoci pre samosprávy už nie sú len vzdialeným plánom. Rezort argumentuje tým, že práve mestá a obce najlepšie poznajú rizikové úseky na svojom území. Týka sa to hlavne okolí škôl a škôlok, frekventované prieťahy obcami alebo miesta s opakovaným porušovaním pravidiel. Zmeny sa pritom netýkajú iba radarov.

Nová legislatíva má nanovo upraviť fungovanie obecnej polície, jej oprávnenia aj postavenie pri riešení dopravných priestupkov. Informoval o tom portál SME. Podľa rezortu má ísť najprv do medzirezortného pripomienkovania, a parlament by mohol o  novom zákone rokovať na jar 2026.

Zmeny na pokutách

Návrh by mal vychádzať z praxe, pretože práve samosprávy najlepšie vedia, ktoré časti jednotlivých obcí sú najrizikovejšie. Patria medzi nich okolie škôl a škôlok či frekventované hlavné cesty. Novým zákonom by tak samosprávy mohli prispieť ku bezpečnosti na svojich územiach.

Ministerstvo vnútra chce tento rok predstaviť nové znenie zákona o obecnej polícií. Znamenalo by to nanovo definované pravidlá pre políciu týkajúce sa vykonávania zásahov, oprávnení policajtov a používania donucovacích prostriedkov či strelných zbraní.

Polícia SR/Facebook

Rozšírenie kompetencií

Hovorca rezortu Matej Neumann pre TASR uviedol, že nová legislatíva ovplyvní aj zákon o priestupkoch a cestnej premávke. Príslušníci obecnej a mestskej polície by mali dostať viac kompetencií a mohli by zasahovať proti vodičom pod vplyvom alkoholu či drog. Novela umožní obciam riešiť prekročenie povolenej rýchlosti na základe objektívnej zodpovednosti.

Na novele zákona spolupracujú viaceré pracovné skupiny a orgány. Ako ďalej vysvetlil Neumann, okrem zamestnancov ministerstva majú zastúpenie aj konzultanti z Generálnej prokuratúry, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska a samotné obecné a mestské polície.

Peter Bubla, hovorca hlavného mesta pre TASR uviedol, že zmena zákonov by v praxi mohla priniesť aj zavedenie statických radarov, vďaka ktorým by samospráva mohla kontrolovať dodržiavanie najvyššej povolenej rýchlosti.

Novelu zákona mal parlament v programe už v roku 2023, avšak nestihol ju definitívne prijať.

Samosprávy nechcú, aby peniaze z pokút skončili v štátnej kase

Samosprávy majú záujem o vyberanie pokút, avšak chcú, aby získané finančné prostriedky z pokút ostali v miestnej kase. Od rezortu tak žiadajú jasnejšie pravidlá. Ako uvádza RTVS, v prípade, ak mestský policajt udelí pokutu a osoba ju odmietne na mieste zaplatiť a podá odvolanie, prípad preberá dopravný inšpektorát. Pokutu od občana tak nezíska mesto, ale štát.

„Ak my máme riešiť dopravné priestupky a naši policajti, ktorých musíme zaplatiť, tak potrebujeme, aby všetky pokuty z dopravných priestupkov zostali u nás, aby nám ich štát nebral. Pretože náš policajt urobí všetku tú prácu. On musí ten priestupok zdokumentovať, musí jednať s tým človekom,“ uviedla pre RTVS primátorka mesta Sliač Ľubica Balgová.

Freepik

„Mestská polícia má na starosti verejný poriadok a mestská polícia je najbližšie k občanom. Vedia, kde dochádza k porušovaniu zákona, kde dochádza k ohrozovaniu života a zdravia rodičov a detí, ktorí prechádzajú po cestách, po chodníkoch a podobne. A vedia tiež, kde ľudia nedodržiavajú rýchlosť,“ vyjadril sa pre RTVS prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícii SR Ján Andrejko.

Mestá tvrdia, že by dokázali efektívne dohliadať na vodičov a v hre sú aj stacionárne radary. „Keď bude jasné, taxatívne vymedzené, že mestská polícia má vo svojej pôsobnosti kontrolu dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti a je oprávnená ju kontrolovať a vydávať sankcie. Sankcie sú príjmom miestnej samosprávy, podobne ako to je v Čechách, bude to celé vyriešené,“ uviedol pre RTVS predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.

Radovan Stoklasa/TASR/Úprava redakcie

Obava zo zneužitia

Štátna polícia by tento krok uvítala. „Polícia je otvorená konštruktívnym diskusiám a víta každú aktivitu, ktorá môže prispieť k zvýšeniu bezpečnosti na cestách a všetkých účastníkov cestnej premávky,“ vyjadril sa pre RTVS hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

Avšak existujú aj obavy zo zneužitia kompetencií, ktoré poznáme zo zahraničia. „Sú obce, kde preferujú v prvom rade bezpečnosť a dávajú to na takých miestach, kde treba ochraňovať chodcov, cyklistov atď., kde tá rýchlosť je nastavená úplne objektívne. A potom sú také mestá, kde sa snažia naplniť čo najviac rozpočet,“ uviedol pre RTVS dopravný analytik Jozef Drahovský.

V nedávnom článku sme ťa informovali o českej obci Říčany, ktorá má nainštalovaných neuveriteľných 66 radarov, čo obci zabezpečuje desiatky miliónov českých korún na pokutách.

Čítajte viac z kategórie: Tech