Jedného dňa možno dosiahneme všetko, čo dnes vidíme v sci-fi filmoch. Príkladom môžu byť vedci z inštitútu Rensselaer Polytechnic, ktorým sa za pomoci 3D tlače podarilo vytvoriť žijúce tkanivo. 

Ak poznáš sci-fi filmy ako Elysium či seriál Altered Carbon, určite si si v nich všimol technológiu podobnú 3D tlači, ktorá dokázala vytvoriť žijúceho človeka alebo celú časť tela. Hoci sa táto technológia doteraz javila ako absolútne sci-fi, vedci z inštitútu Rensselaer Polytechnic v New Yorku toto ponímanie zmenili.

Žijúca pokožka vhodná na liečenie ťažkých popálenín

Ako informuje portál Futurism, vedci za pomoci špeciálnej techniky 3D tlače dokázali vytvoriť žijúcu pokožku aj s cievami a krvným obehom. Hoci ešte nie sú tak ďaleko, ako v spomínaných sci-fi tituloch, už teraz by sme vedeli túto technológiu použiť napríklad na urýchlenie hojenia pokožky pacientov s ťažkými popáleninami.

Vedecký výskumník Pankaj Karande, profesor chemického inžinierstva v Centre pre biotechnológie a interdisciplinárne štúdie vo svojom vyhlásení uviedol: „[technológia] poskytne zrýchlené hojenie rán, ale nakoniec [umelá pokožka] odpadne. Nikdy sa skutočne neintegruje s hostiteľskými bunkami“. To znamená, že reálne ešte funkčné náhrady časti ľudského tela vedci vytvoriť nevedia.

Technológia je ešte v plienkach, no môže spôsobiť významnú revolúciu

Svoj výskum vedci publikovali vo vedeckom žurnále Tissue Engineering, kde detailne popísali postup pridania buniek dôležitých pre vývoj krvných ciev do živočíšneho kolagénu vo vnútri komplexnej siete tkanív, vytvorených za pomoci 3D tlače. Tento proces viedol bunky tkaniva k vytvoreniu vaskulárnej štruktúry v priebehu niekoľkých týždňov.

Kľúčové v tomto prípade boli ľudské pericytové bunky, ktorými vedci obalili ľudské endotelové bunky. Tie následne lemovali vnútro krvných ciev. Pridaním živočíšneho kolagénu a ostatných bunkových štruktúr tak následne začnú kľúčové bunky komunikovať a vytvoria spomínanú vaskulárnu štruktúru.

Rozdiel oproti iným pokusom o 3D tlač tkanív je v tomto prípade zahrnutie cievneho systému, ktoré sa doposiaľ nikomu nepodarilo.

V prípade testov na myšiach sa dokonca 3D tlačená koža začala spájať s tou hostiteľskou a cievny systém začal komunikovať s pôvodnými cievami. Zatiaľ však technológia nie je pripravená na použitie pre ľudských pacientov na klinickej úrovni.

Darcovské bunky by museli byť modifikované technikami génovej úpravy, aby sa zabránilo ich odmietnutiu telom pacienta. Každopádne sme ale veľmi blízko veľkého pokroku v medicíne a plastickej chirurgii.