Včera večer nás v hlavnom vysielacom čase TV JOJ čakal seriál Slovania. Televízia sa neraz nechala počuť, že ide o najdrahší a najsľubnejší projekt slovenskej seriálovej scény, čo lemovali klebety o uverejnení historického fantasy aj vedľa Zaklínača na Netflix.

K Slovanom sme už od začiatku pristupovali s tradičnou mierou národného skepticizmu. Posledné roky predovšetkým pričinením režiséra Petra Bebjaka však naznačujú, že menšia revolúcia prebieha aj na našom drobnom Slovensku. Bebjak si po filmovej Čiare a Trhline zasadol našťastie aj na režisérsku stoličku Slovanov, čo rozhodne chybou nebolo.

Nastolenie deja a atmosféry pilot zvládol

Seriál je zasadený do 7. storočia, kedy už od jeho prvého predstavenia, cez úvodné zábery, sprievodnú skladbu až po finálnu klapku prvej epizódy, stavia na myšlienke familiárnosti. Udalosti dvoch hlavných dejových liniek sa odohrávajú v Karpatskej kotline, pomaly sa spamätávajúcej po nájazdoch Avarov.

Zatiaľ čo seriál začína pomerne historicky jednotne a presvedčivo, postupné rozvíjanie deja naberá na fantasy prvkoch. Tie zastupuje slovanská mytológia, kde nemalú úlohu pri oboch hlavných postavách, Radúza v podaní Tomáša Maštalíra a Drahy vyobrazenej Polinou Nosykhinou, zohráva viera v tradičné slovanské božstvá.

JOJ

O čosi menej dôležitú rolu v príbehu má aj Dušan Cinkota ako žrec Čarad alebo excelentne slovensky hovoriaci Marek Vašut v úlohe svojrázneho Radúzovho otca. Prvá epizóda položila základ najmä príbehovej linky s horkokrvným bojovníkom Radúzom, no na skromných záberoch ukázala aj Juraja Loja.

Práve záhadnosť charakteru Vlada bude nosným článkom sekundárnej dejovej línie, keďže v prvej časti Loj moc priestoru nedostal. Jeho jediná interakcia bola s Drahou, ktorá ho našla prakticky v bezvedomí osamoteného lúke.

Samotná podstata príbehu sa točí okolo neschopnosti Radúza splodiť potomka, čo už v rámci prvej epizódy vytvorí priestor na hneď niekoľko dejových kotrmelcov. Tajomný aspekt je tak plne prenechaný v rukách Vlada a jeho skromnej záchrankyne Drahy, schopnej vidieť do budúcnosti.

Vôbec sa nevylučuje a vlastne sa aj očakáva, že linky sa budú medzi sebou pretínať. Vďaka svojskému deju tak majú autori nepočmárané plátno priemyslom nepreskúmaného univerza, s ktorým by mali narábať podľa svojho najlepšieho uváženia.

JOJ

Charakterová striedavosť, mystika a sudba každej z postáv majú potenciál ukázať na obrazovkách slovenských televízií niečo, čo v našich končinách ešte nebolo. Teraz je však potrebné udržiavať a optimálne ďalej navyšovať zabehnuté tempo, čím si seriál uchová snáď dostačujúcu sledovanosť naprieč celým príbehom.

Ako naznačujeme vyššie, autori sa nebáli do špiku kosti využiť slovanskú mytológiu, čo im v prípade JOJkárskej cieľovky hrá rozhodne do karát. Zároveň, teda aspoň v debutovej časti, opatrne narábali s fantasy prvkami, ktoré nielenže nepôsobia silene, ale malými krôčikmi pripravujú pôdu pre ďalšie rozvíjanie univerza a prípadné prekvapenia.

Technickej stránke nie je čo vytknúť

Nad očakávania dopadla aj práca s kamerou a efekty, ktoré v každom smere majú za úlohu navádzať správnu atmosféru práve vykresľovanej scény. Seriál sa pohráva s kresbou jednotlivých postáv a skrz náladovú hudbu, zvukové efekty a uvoľnenejšie, respektíve naopak strojenejšie pohyby kamerou, poukazujú na prchkosť hlavnej postavy alebo na bezprostrednosť jedného z vedľajších charakterov.

Aj keď je hudobný podklad na vysokej úrovni a takmer bezchybne podtrháva aktuálne zasadenie, v určitých momentoch sa môže zdať, že prítomnosť hudby je až príliš silená. Spočiatku tradičné stredoeurópske tóny, známe prevažne z herného alebo seriálového Zaklínača, pôsobili osviežujúco, no ku koncu epizódy by Slovanom vôbec neuškodilo, keby na tejto píle trošku ubrali.

JOJ

Zaujímavá myšlienka a zvládnutá technológia však padajú na žiaľ už tradičnom probléme stredoeurópskych seriálov. Na slovensko-ukrajinských hercoch je totiž nesmierne vidno, kto je veteránom a kto naopak nováčikom priemyslu.

Maštalír, Vašut a Cinkota sú ako stvorení pre svoje postavy, vďaka čomu sú ich výstupy prirodzené. Nosykhina, Kvantíková alebo Tihomirov na druhej strane pôsobia pred kamerami neisto, čomu nepomáha ani dodatočný dabing slovensky nehovoriacej časti hereckej zostavy.

Polovičato vyznievajú aj vyhrotené situácie ako napríklad scéna, kde Radúz za pomoci Čarada hľadá svoje poslanie. Atmosférický a bezprostredne epický zážitok kazí kvetnatý dialóg, ktorý má potrebu vysvetľovať zbytočne aj tie najtriviálnejšie udalosti. Takéto ťahanie za ručičku tu nie je výnimkou, ale skôr pravidlom, čo je v prípade seriálu takéhoto kalibru na škodu.

Neohúrilo, no prekvapilo

Seriáloví Slovania vôbec nie sú zlým slovenským seriálom. Zároveň na ikony žánru, ku ktorým novinku filmári ešte pred uvedením prirovnávali, nemá. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že klebety o súbežnom uvedení aj na Netflixe takmer okamžite ubrali na relevantnosti.

JOJ

Už prvá epizóda ukázala vysokú produkčnú hodnotu a kvality ako filmárov, tak aj scenára. Ten vzhľadom na obrovský cliffhanger vo finále má dostatočný priestor, kde sa môže uberať. Veríme ale, že autori novými časťami neupadnú do stereotypu a s premisou budú minimálne tak obozretní a nečakaní ako v pilote.

Snáď sa počas ďalšej jedenástky epizód poučili aj menej skúsení herci a kontinuálne s osudmi slovanských osadníkov vylepšovali sľubné, no zatiaľ neokresané herectvo. Na konci dňa sú Slovania pozerateľným, zmysluplným a miestami tiež krvavým výletom do Karptaskej doliny, ktorá má potenciál osloviť nielen fanúšikov lokálnej seriálovej tvorby.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú