Na prvý pohľad by si len ťažko hľadal dve odlišnejšie telesá. Kým Titan je geologicky aktívny mesiac s hustou atmosférou a jazerami z kvapalného metánu, Pluto je mrazivá pustatina na okraji slnečnej sústavy s takmer neexistujúcou atmosférou. Napriek tomu, ako vyplynulo z najnovších zistení, tieto svety vykazujú na svojich povrchoch rovnaký, dosiaľ neznámy infračervený podpis.

Tento objav naznačuje, že na oboch telesách prebiehajú podobné chemické procesy, ktoré astronómom zatiaľ unikajú. Bruno Bézard z Observatória v Paríži, ktorý viedol výskumný tím, otvorene priznáva, že hoci je objav vzrušujúci, jeho podstata zostáva zahalená tajomstvom.

Signál, ktorý sa nedá zaradiť

Bézard si zvláštny úkaz všimol pri analýze dát z roku 2022, keď sa Webbov teleskop „pozrel“ cez hustý opar Titanu. Spektroskopia, ktorú vedci používajú na identifikáciu látok podľa pohlcovania svetla na špecifických vlnových dĺžkach, tentoraz narazila na stenu. Nájdený signál sa nezhoduje so žiadnym známym spektrálnym „odtlačkom“ v existujúcich knižniciach.

Aby vylúčili chybu prístroja, porovnali dáta z dvoch nezávislých prístrojov teleskopu (NIRSpec a MIRI) a následne sa zamerali na Pluto. K ich prekvapeniu, rovnaká spektrálna stopa sa objavila aj tam. „Spýtal som sa kolegu, či ten podpis vidí aj na Plute. Pozreli sme sa na to a zistili sme, že je tam prítomný,“ uviedol Bézard.

Prebiotická „kuchyňa“

Vedci sa zatiaľ prikláňajú k teórii, že by mohlo ísť o komplexné organické zlúčeniny, možno zo skupiny alénov. Dôležité je, že na oboch telesách je prítomný dusík a metán, ktoré pod vplyvom ultrafialového žiarenia zo Slnka v horných vrstvách atmosféry reagujú a vytvárajú zložitejšie zlúčeniny. Tie následne „snežia“ na povrch.

Tento „atmosférický pipeline“ potvrdzuje aj fakt, že na inom mesiaci, Ganymede, ktorý dusíkovo-metánovú atmosféru nemá, sa žiadny takýto podpis nenašiel. Pre vedcov je to jasný signál, že ide o unikátny produkt miestnej chémie.

NASA/Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory/Southwest Research Institute/Alex Parker

Čo nás čaká ďalej?

Viac odpovedí by mala priniesť analýza novších dát z rotácie Titanu, ktoré umožnia presnejšie mapovanie signálu k špecifickým geologickým útvarom. Skutočný zlom však zrejme nastane až v polovici 30. rokov, keď na Titan dorazí misia NASA s názvom Dragonfly. Tento rotorový dron síce nebude niesť infračervený spektrometer, no jeho hmotnostný spektrometer by mohol priamo na mieste „ochutnať“ zloženie povrchu a pomôcť rozlúštiť túto kozmickú hádanku.

Objavovanie neznámych molekúl v našej slnečnej sústave je pripomienkou toho, ako málo o našom „vesmírnom dvore“ v skutočnosti vieme. Aj keď nejde o hľadanie mimozemského života, pochopenie tejto prebiotickej chémie je kľúčové pre odhalenie toho, ako sa organické látky správajú v extrémnych podmienkach, čo nám pomôže lepšie čítať atmosféry vzdialených exoplanét.

Čítajte viac z kategórie: Novinky