Takmer 1 000 hviezd z ničoho nič zmizlo z oblohy. Vedci konečne prišli na to, čo sa stalo

Sledovanie nočnej oblohy fascinuje ľudstvo už od pradávna. Žiarivé hviezdy, planéty či Mliečna cesta v nás spôsobuje údiv. Oveľa zanietenejší sú v tomto smere vedci, ktorí neustále sledujú vesmír prostredníctvom teleskopov a z času na čas sa pred ich zrakmi stane neočakávaný jav.

Portál Futurism upozornil na fakt, že jeden z takýchto dosiaľ nevysvetliteľných javov by konečne mohol byť vysvetlený.

Záhadné zmiznutia

V priebehu posledných 70 rokov zdokumentovali astronómovia najmenej 800 čudných prípadov, keď pozorovaná hviezda zmizla z oblohy, píše Space. Stalo sa to z ničoho nič, bez predchádzajúcich indícií či náznakov, že by sa k niečomu takému schyľovalo.

NASA

Takýto jav vedcov prekvapoval, pretože hviezdy by sa nemali samovoľne vyparovať z vesmíru. Dosiaľ boli svedkami len toho, že hviezda postupne slabla až sa úplne stlmila a naopak, ak bola príliš masívna, veľkolepo explodovala. Lenže pozorovatelia boli svedkami aj takých prípadov, že v jednej hodine pozorovali určitú hviezdu, aby hneď v nasledujúcej už ju tam nenašli.

Astrofyzikom z Kodanskej univerzity však takéto správanie hviezd nedalo pokoja a tak sa rozhodli preskúmať tento magický jav, keď hviezda náhle zmizne z nočnej oblohy. Vypracovali preto štúdiu, ktorú uverejnili v časopise Physical Review Letters.

Pozorovali kuriózny hviezdny systém

Výskumníci z Kodane pozorovali neobvyklý binárny hviezdny systém VFTS 243, ktorý sa nachádza na okraji našej galaxie vo Veľkom Magellanovom oblaku. V tomto systéme okolo seba morbídne obieha veľká hviezda a čierna diera, ktorá je približne 10-krát ťažšia ako naše Slnko.

Práva táto čierna diera bola prednedávnom hviezdou, kým nenastal jej „úplný kolaps“, ako vedci pomenovali jav, keď hviezda dosiahne koniec svojho životného cyklu a pod vplyvom vlastnej gravitácie sa transformuje na čiernu dieru. Tá potom zničí akýkoľvek dôkaz o zániku hviezdy.

To, že nemohlo ísť o explóziu, potvrdzujú pozorovania. Systém VFTS 243 nevykázal žiadne známky výrazného zrýchlenia obiehajúcich objektov. Obežná dráha hviezdneho systému zvyčajne disponuje znakmi toho, že ju ovplyvnila prudká explózia supernovy v dôsledku vyvrhnutia hmoty, ku ktorej počas nej dochádza.

YouTube/European Southern Observatory (ESO)

Čierna diera vznikla ihneď

Namiesto narušenia obežnej dráhy v tomto hviezdnom systéme, vedci pozorovali symetriu. „Obežná dráha VFTS je takmer kruhová a naša analýza ukazuje, že počas kolapsu neboli žiadne známky veľkých asymetrií. To opäť naznačuje absenciu explózie,“ vyjadril sa Vigna-Gómez.

Výskumníkove slová potvrdila aj jeho kolegyňa. „Naša analýza jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že čierna diera vo VFTS 243 sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorila okamžite, pričom energia sa stráca najmä prostredníctvom neutrónov,“ uviedla profesorka Irene Tamborra z Inštitútu Nielsa Bohra, ktorá sa tiež podieľala na štúdii.

Čierne diery, ktoré sa vyvinuli z hviezd – ako napríklad tie zo systému VFTS 243 – vznikajú, keď „skolabujú“ hviezdy s hmotnosťou viac ako osemkrát väčšou ako Slnko. Vedci sa domnievajú, že len v našej galaxii ich môže byť až 100 miliónov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky